📕 RECENZIA: Temné Stopy stredoveku
Priznám sa, že prvotné nazretie do knihy Stopy stredoveku vo mne vyvolalo menšie zdesenie. Celý text je vo forme rozhovoru, s čím som napriek do očí bijúcemu podtitulu, „Rozhovory o ľuďoch temnej doby“, nerátal.
Pravdepodobne ma vydesila ešte nie celkom dávna skúsenosť s knihou Telo v 21. storočí, ktorá je taktiež písaná formou rozhovoru a jej tón mi – povedzme – veľmi nesadol. Nakoniec však môžem byť viac než spokojný, že ma pri výbere knihy, ako je Stopy stredoveku, zlákala jej téma (a veľmi pekná obálka), než forma textu. Teraz už totiž môžem napísať, že by išlo dozaista o veľkú škodu, ulakomiť sa od čítania na základe niečoho tak povrchného. Pretože stačí pár otázok a pár odpovedí a kniha sviští pod rukami ako saracénske šípy v bitke pri Moháči.
Slovenská historička a archivárka, Daniela Dvořáková, nás veľmi detailným spôsobom prevedie stredovekým obdobím našich dejín. Zväčša zostaneme v Uhorsku, ale na svoje si príde aj porovnávanie so zahraničím v zmysle daného obdobia. Ako čitatelia získame jedinečnú možnosť nahliadnuť do minulosti a okúsiť každodennú realitu stredovekého človeka. To všetko spoznáme na základe jednotlivých kapitol nazvaných napríklad ako Panovníci, Bojovníci, Duchovní, Vzdelanci alebo Ženy. Zoznámime sa nielen so všeobecnými náladami v spoločnosti, normami alebo zvyklosťami, ale spoznáme aj celkom triviálne, každodenné situácie, rozhodnutia alebo praktiky.
Zásluhu na tom majú samozrejme aj Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, ktorí tieto otázky pokladajú. Povedzme to tak, že niekedy sa dvojica nebojí pýtať trochu veštecky, respektíve veľmi každodenne, no táto skutočnosť môže často klamať. Dôkazom nech sú odpovede respondentky, ktorej archívny výskum prináša pre laickú verejnosť nečakané zistenia, či domnienky. Vieme povedať, aký mali ľudia jedálniček v rámci ich spoločenského postavenia, ich hygienické návyky, vzdelávacie a výchovne praktiky, význam cirkevných desiatkov, celkový sociálny význam cirkvi, majetnícke pomery, domáce práce, ale aj bizarné praktiky, ako je napríklad vrátenie panenstva alebo natieranie detí horúcim lajnom mladej kravy.
Tým najzaujímavejším je dozaista neustále povedomie o tom, že navštevujeme svet očami stredovekého človeka, čím sa akoby stále snažíme pochopiť jeho spôsob uvažovania a konania, ktoré by sme dnes z morálneho hľadiska dozaista odsúdili. Nejedná sa pritom iba o vraždenie nevercov v krvavých bitkách, ale napríklad aj domáceho násilia na ženách alebo pozitívne vnímanie utrpenia napríklad pri mučení. So všetkým samozrejme súvisí neodškriepiteľná prítomnosť kresťanstva v stredovekej spoločnosti.
Stopy stredoveku samozrejme potvrdia, že daná doba nebola jednoduchá a každý znalý by ju asi len ťažko menil za súčasnosť. Na druhú stranu, kniha privádza do popredia aj to dobré, čo nám stredovek priniesol a čo sa vo všeobecnosti s daným obdobím príliš nespája. Dnes je slovo stredovek používané skôr pejoratívne, ako synonymum zaostalosti a utrpenia, čo sama Dvořáková v úvode knihy spomína. Ale skutočnosť, že stredovek položil základy dnešnej spoločnosti širšej verejnosti skôr uniká. „V stredoveku vznikol štát, mesto, národ, univerzity alebo aj banky so svojimi nástrojmi ako pôžičky či hypotéky,“ zdôrazňuje Dvořáková. Okrem iného nám stredovek priniesol mlynské koleso, knihy, vidličku, bielizeň, gombíky, okuliare, narkózu, fúrik a mnoho ďalšieho. Odvrátenou stránkou je aj myšlienka, že to bol práve stredovek, ktorý stvoril nacionalizmus.
Okrem toho, že sa v hĺbke zoznámime so stredovekom, spoznáme aj prácu historika. V závere knihy zistíme, aké zložité prostredie mali historickí bádatelia za komunizmu. Aké mýty vznikali napríklad ohľadom husitov, a to všetko v závislosti od ideových myšlienok socialistickej garnitúry. Kniha nám skrátka priblíži ucelený obraz, ako chápať stredovek, a ako po ňom pátrať. Okrem toho má kniha ten jedinečný akademický štýl uvažovania nad faktami, ktorého vedľajším produktom je myslieť kriticky. A to je pre dnešnú dobu niektorých absurdných tvrdení, typických skôr pre ten stredovek, veľmi pozitívna správa.
Knihu prečítal a recenziu napísal… chvíľka napätia… Radoslav Irša, ktorý stojí aj drží pevne v rukách s prstami na klávesnici projekt Arty film&book.
