📕 RECENZIA: Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď
Poetický názov, Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď, by sme možno čakali na prebale knihy Svetlany Alexijevičovej, ako titulok na zbierke vojnových reportáží, alebo na inej knihe z kategórie literatúry faktu.
Nech už by bol obsah akýkoľvek, názov určite nepredpovedá veselú knihu. Pravda je však celkom iná. Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, poľská spisovateľka Olga Tokarczuková, napísala krásne komplexnú detektívku. Filozofickú, poetickú, občas dokonca vtipnú. Príbeh je viac-menej prostý. Podľa všetkých indícií, lesné zvieratá vraždia miestnych poľovníkov a pytliakov. Pomsta, karma, irónia osudu – nazvime to ako chceme.
Pochopiteľne, už len samotná premisa knihy dozaista zaujme nejedného čitateľa. Respektíve, čitateľa, ktorého automaticky vo všetkom neobmedzujú suchopárne racionálne pochybnosti typu: „Na tomto mi niečo nesedí.“ Potom si nasadí svoj práve padnutý monokel a dopije posledný dúšok karamelového latté. Malíček na dvanástich hodinách. Na druhú stranu, ak by sme sa bavili o ekologicky zanietenom čitateľovi, alebo dokonca čitateľovi s miernym postihom schvaľovať radikálne riešenia, kniha sa ponúka takmer sama.
Hlavnou postavu románu je výstredná staršia pani menom Janina Duszejková. Pani Duszejková v mnohom pripomína samotnú autorku knihy. Pre dobro všetkých, dúfajme, že len pripomína. Taktiež ako Tokarczuková, ktorá je sama istým spôsobom kontroverznejšou postavou poľskej kultúry, aj pani Duszejková má vo svojom bydlisku, povedzme, menej lichotivé renomé. Zanietená vdova miluje zvieratá, miluje astrológiu, horoskopy a pije výhradne len čierny čaj. Iný čaj neuznáva. Taktiež ju trápi akási nedefinovateľná choroba, ktorej pôvod ostáva viac-menej otázny. Keď sa okolo nej začnú objavovať mŕtvi poľovníci, v podstate jej susedia, pani Duszejková sa začne aktívne zaujímať ohľadom príčin ich tragických nešťastí. Na základe informácií a starostlivého skúmania rôznych stôp z miest činu, samozvaná detektívka bez váhania vyhodnotí jasné stanovisko. Na vine sú lesné zvieratá.
Ale nenechajme sa zlákať naivnými predstavami, že Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď je obyčajná priamočiara detektívka. Myslím, že za obyčajné priamočiare detektívky sa „nobelovky“ len tak nerozdávajú. A už vôbec nemajú názvy ako, Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď. Naopak, Tokarczukovej kniha ponúka bohatý text pre literárne naladených čitateľov, ktorí hľadajú od diela niečo hlbšie, komplexnejšie a najmä vyzývavejšie. Názov knihy pramení z diela britského básnika Williama Blakea, konkrétne z jeho titulu, Svadba Neba a Pekla (The Marriage of Heaven and Hell). Ide o zbierku veľmi impozantných imitácií biblických proroctiev. Každá kapitola Tokarczukovej knihy si prepožičiava Blakeove inšpiratívne príslovia, založené na dvojzmyselnosti, dualite a vzájomnom rozpore života a prírodného sveta. Táto dualita taktiež okamžite pripomína filozofiu Goetheho Fausta, ktorý je v knihe taktiež veľmi cielene spomínaný.
Aj vďaka Tokarzczukovej intelektuálnemu rozhľadu získava kniha na hĺbke. Okrem toho, že medzi jej hlavné témy patria spoločenské rozdiely, kategorizovanie a vegetariánstvo, veľmi silný dôraz kladie autorka na otázky predestinácie, slobodnej vôle a existencializmu. V knihe nájdeme množstvo skvelých úryvkov, zaujímavých myšlienok alebo filozofických téz. Vďaka tomu sa kniha veľmi dobre číta, no treba si uvedomiť, že to nie je čítanie priamo zamerané na ubiehajúci dej. Inak povedané, Tokarczuková nie je obmedzovaná rýchlym dejovým spádom. Naopak, ostáva verná svojim myšlienkam a nebojí sa nám ich atraktívne sprostredkovať.
Kniha je písaná očami pani Duszejkovej, čo znamená, že opäť raz ide o subjektívneho, nespoľahlivého rozprávača, či skôr rozprávačku. To taktiež znamená, že postupom času si ako čitatelia dokážeme pomaly uvedomovať isté nuancie v chovaní hlavnej hrdinky. Rozpoznávame jej obsedatné názory, sebavedomé vyhlásenia a mierne problematické svetonázory. Pani Duszejková je v tomto bravúrne vykreslená a dokáže byť bez problémov zdrojom mnohých akademických debát. Ale to môžeme bezpochyby povedať o knihe ako takej.
Knihu prečítal a recenziu napísal… chvíľka napätia… Radoslav Irša, ktorý stojí aj drží pevne v rukách s prstami na klávesnici projekt Arty film&book.
