📕 RECENZIA: Bridgerton: Vikomt, ktorý ma (ne)miloval

Rýchlosťou blesku je na svete recenzia, ktorá ťa presvedčí alebo nepresvedčí, či máš si prečítať pokračovanie hitu Bridgerton.

Knihu prečítal a recenziu napísal… chvíľka napätia… Radoslav Irša, ktorý stojí aj drží pevne v rukách s prstami na klávesnici projekt Arty film&book.

Milá čitateľka, je mi nesmiernou radosťou podeliť sa s tebou o stále veľmi živé dojmy z druhej knihy romantickej série Bridgerton. Ako iste sama zistíš, Vikomt, ktorý ma miloval je názov veru lišiacky zvolený. Tá irónia je doslova provokujúca. Veď, ako inak by sme mohli logicky vysvetliť spojenie slova „milovať“, s osobou, akou je Anthony Bridgerton. Celý Londýn predsa veľmi dobre vie, že najstarší syn Violet Bridgertonovej je nehanebný zhýralec a sukničkár. A predsa sa jeho osoba dostáva do titulu druhej knihy, navyše v tak ironickom ponímaní. Netreba však hneď hádzať flintu do žita. Autorka knihy, Julia Quinnová, privádza nášmu divokému bonvivánovi do cesty hrdú a neotrasiteľnú slečnu Katharine Sheffieldovú. Uvidíme ako sa počiatočný nezáujem hraničiaci dokonca až s nepriateľstvom, dokáže pretaviť cez málo pravdepodobné sympatie až k niečomu oveľa, oveľa silnejšiemu.

Samozrejme, ani tentoraz som sa nedokázal ubrániť a nezačať úvod v tóne uštipačnej klebetnice lady Whistledownovej. Jej nákazlivý prednes sa našťastie veľmi podobá prednesu autorky Julie Quinnovej. To znamená, že podobne ako prvá kniha, tak aj tá druhá sa môže tešiť hravému a nadnesenému štýlu. Tentoraz sa však namiesto Daphne a jej romániku s vojvodom z Hastingsu, autorka zameriava na jej brata, Anthonyho Bridgertona. To však nie je žiadne prekvapenie, keďže každá jedna z ôsmych kníh série Bridgerton si berie do hľadáčika jedného z ôsmych súrodencov aristokratickej rodiny. Podobne ako v prvej knihe, aj tentoraz je ústredným motívom komplikovaná láska dvoch ľudí. Komplikáciou je v tomto ponímaní najmä skutočnosť, že Anthony Bridgerton je zo všetkého najviac rozhodnutý, neoženiť sa z lásky. Jeho plány sú popravde úplne opačné. Zamilovať sa je preňho doslova synonymom zlyhať.

Z tohto dôvodu je viac než pochopiteľné, že keď sa Anthony začne dvoriť pôvabnej Edwine Sheffieldovej, nie je z toho jej sestra Kate dvakrát nadšená. Skôr naopak. Staršia a stále slobodná Kate, ktorá je vo svojej dobe už po dvadsiatke považovaná za starú dievku, si zaumieni, že Anthonyho svojej sestry nadobro strasie. Nemusíme pokračovať ďalej, aby sme ihneď vycítili, kadiaľ sa bude celá situácia uberať. Avšak zdanlivá predvídateľnosť je opakovane vystavená nejednej skúške. Quinnová sa síce snaží v našich dvoch postavách vzbudzovať racionálnu rezervovanosť z toho druhého, no ako už býva v láske zvykom, ťažko jej poručiť. A nie je to len otázka citov, ale navyše aj formálna otázka textu. Prebúdzajúci sa vzťah medzi Anthonym a Kate tak tvorí väčšinu druhej knihy. Tým pádom sme takmer stále v ich spoločnosti a môžeme si dosýta užiť ich spoločné, ojedinele komické, no vo finále najmä romantické chvíle.

Quinnovej štýl ostáva svižný, priamočiari a vecný. Jej prvoradým záujmom je Anthony a Kate, čo znamená, že ostatné postavy sa v knihe väčšinou len mihnú. Alebo inak povedané, Quinnová im nedáva toľko priestoru, aby nás bližšie upútali. Platí to dokonca aj o spomínanej Edwine, od ktorej by sme, vzhľadom na jej dejovú úlohu, mohli očakávať trochu viac. Spestrením od spoločného budovania vzťahu dvoch hlavných protagonistov je príchod Daphne a Simona na scénu. Je to príjemná návšteva dvoch známych postáv a knihe to dodáva vždy vítaný kontext. Navyše, spoločné scény medzi hlavnou dvojicou začnú naberať na intenzite, a síce si to ich vzťah môže vyžadovať, nemožno si nevšimnúť istú dávku opakovateľnosti.

Vikomt, ktorý ma miloval je najmä romantická kniha svojho špecifického žánru. Aj napriek tomu, že Juliu Quinnovú dnes mnohí prirovnávajú k novodobej Jane Austinovej, nemyslím si, že možno obe autorky spoľahlivo porovnať. Quinnovej červená knižnica je predsa len o niečo viac červená, ako Austinovej. Quinnová ponúka nefalšovanú, rozprávkovú romantiku. Jej kniha je útek mimo reality, čo ohodnotí nejedna čitateľka. Je to útek do paralelného historického sveta plného moderného slovníka, provokatívnych scén a komických udalostí. Je to skrátka veľmi špecifická fantázia hodná romantickej literatúry. A romantika tu naozaj funguje veľmi dobre. Autorka nám ponúka množstvo lichotivých a erotických momentov. Dobrou správou ostáva, že ich úloha roztúžiť hladné čitateľské srdce naozaj funguje.

Vikomt, ktorý ma miloval pokračuje v trende prvej knihy a udržuje si podobný rytmus aj formu. Ak vás zaujala prvá kniha, je takmer isté, že druhá vám urobí podobnú radosť. Dokonca aj sám autor tohto článku, ak by sme teda ostali verný štýlu lady Whistledownovej, musí úprimne priznať, že napriek slabej orientácii v danom žánri, ostal v pomykove, aké účinné šteklivé scény dokázala Quinnová vďaka svojmu premyslenému umu vyprodukovať. Nemusí to byť úplne reálne, ani vierohodné, no to azda ani nikto nečaká. V tomto prípade sa čitateľky asi nebudú pozastavovať nad literárnymi kvalitami Julie Quinnovej. Naopak skôr budú roztúžene hltať stranu za stranou v nedočkavom očakávaní, kadiaľ povedú pikantné dobrodružstvá vikomta a jeho neočakávaného zdroja záujmu. A kto vie? Možno sa v rade čitateliek nájde aj pár roztúžených čitateľov. Veď nie je to tak dávno, čo sa isté erotické knihy čítali v nepriehľadných obaloch na ceste hromadnou dopravou. Bridgerton môže tento trend veľmi ľahko vrátiť do ulíc.

Neprehliadni: 📕 RECENZIA: Bridgerton (aj) Vojvoda a ja