📕 RECENZIA: Kafkovská Premena a iné poviedky

„Čím boli Dante a Shakespeare pre svoje obdobie, tým je Kafka pre to naše,“ povedal  literárny kritik George Steiner. Franz Kafka patrí medzi najvýraznejšie hlasy svetovej literatúry.

Jeho dielo zanechalo nezameniteľnú stopu na budúcom vývoji literárneho a kultúrneho sveta. Jeho vplyv možno objaviť v dielach magického realizmu, existencializmu, surrealizmu, v populárnej kinematografii alebo dokonca aj v populárnej hudbe. Jeho meno dalo život novému prídavnému menu v našich slovníkoch. Ako kafkovskú dnes označujeme špecifickú atmosféru, plynúcu práve z diela pražského rodáka a spisovateľa, ktorú dokážeme náhodne objaviť, či už v umeleckom svete alebo v tom každodennom. No a jedným z najznámejších diel ostáva práve Kafkova Premena.

Kniha Premena a iné poviedky obsahuje dokopy sedem poviedok. Okrem spomínanej Premeny tu nájdeme poviedky ako Ortieľ, V trestaneckej kolónii, Lovec Gracchus, Správa pre Akadémiu, Umelec v hladovaní a V našej synagóge. Úvodná poviedka s názvom Ortieľ predpovedá tradične kafkovskú melancholickú náladu. Poviedka je o to zaujímavejšia, že ilustruje komplikovaný vzťah medzi otcom a synom, čo je téma priam kafkovská. Okrem samotného literárneho celku nám poviedka navyše prezrádza aj niečo z vnútorného sveta samotného autora. Je to bolestivá sonda do utrápenej a zranenej duše mladého človeka, ktorá vrcholí tým najhorším možným spôsobom. Bez vykúpenia, bez súcitu.

Vyvrcholením motívu otec / syn je potom práve Premena. Jej prvú vetu možno považovať za jednu z najslávnejších a najanalyzovanejších vo svetovej literatúre. Keď sa Gregor Samsa jedného rána v posteli premení na „príšerného chrobáka“, začína sa zápas o vlastný život. Je to doslovné a zároveň geniálne symbolické. Na Premenu a jej rozprávačské prvky sa dnes môže odvolávať nejedno rozmanité dielo naprieč médiami. V literatúre je to napríklad Slepota od Saramaga, Cudzinec od Camusa, alebo vo filme napríklad Anjel skazy od Buñuela. Premena sama osebe je smutným príbehom o tom, ako vlastného syna zavrhne v nevedomosti, či ignorancii vlastná rodina. Interpretácií diela je však oveľa viac a my by sme mu tu neradi prisúdili iba jednu z nich. Premena podnecuje k diskusii na každej úrovni, či už sa bavíme o symbolike, o postavách alebo o význame. Netreba taktiež zabudnúť ani na typicky kafkovský humor, ironický a štipľavý. 

V trestaneckej kolónii naopak pripomína dielo niekde na pomedzí Georga Orwella a H. G. Wellsa. Je to symbolický a satirický výmysel ukrutnej bolesti fungujúci na rozdielnych myšlienkových úrovniach. Touto poviedkou si vraj sám Kafka na jej verejnom predčítaní privodil menší škandál, keď ľudia odchádzali z miestnosti s neskrývaným hnusom vo tvári aj na perách. Umelec v hladovaní je potom náramne výstižným literárnym protestom. Podobne ako väčšina jeho poviedok aj toto dielo krásne demonštruje bezvýchodiskovosť a opustenosť jedinca v nehostinnom svete, vystavanom na nepochopiteľných a často absurdných základoch.

V roku 2023, 3. júna, to bude presne 100 rokov odkedy Franz Kafka predčasne zomrel na tuberkulózu. Možno aj z tohto, povedzme, pripomienkového dôvodu, je azda aj dobré si Kafku opäť raz prečítať. Možno opäť raz, možno prvý raz, je však celkom isté, že tento slávny autor by nemal ostať mimo náš literárny obzor. Premena a iné poviedky je na tento účel ako stvorená. A keď už náhodou máme Kafku prečítaného, takzvane skrz naskrz, môžeme ešte odporučiť Kafkov obsiahly a naozaj detailný trojzväzkový životopis od nemeckého autora Reinera Stacha.