­čôĽ RECENZIA: Susedsk├ę Niekto sa n├íjde

Susedsk├ę vz┼ąahy dok├í┼żu potr├ípi┼ą. O┬áto viac, ak b├Żvate v┬ábytovke v┬átesnej bl├şzkosti cudz├şch ─żud├ş, od ktor├Żch v├ís ─Źasto odde─żuje strop alebo stena s┬áminim├ílnou zvukovou izol├íciou.

E┼íte hor┼í├şm pr├şpadom s├║ balk├│ny oto─Źen├ę priamo do s├║kromn├Żch ter├ís alebo z├íhrad. Av┼íak ni─Ź z┬átoho by asi ani tak nevadilo, ak by spolu ─żudia dok├ízali vych├ídza┼ą. Mo┼żno, ak by neboli pr├şli┼í hlu─Źn├ş, mo┼żno ak by v├ís z┬átoho balk├│na okato nesledovali, alebo ak by na ┼łom sem-tam nebehali celkom nah├ş. Susedsk├ę vz┼ąahy s├║ v┼íak len jednou z┬ámnoh├Żch t├ęm novej knihy Du┼ía Martin─Źoka s┬án├ízvom Niekto sa n├íjde.

T├ęma susedsk├Żch vz┼ąahov otv├íra dvere ove─ża ┼íir┼íiemu spektru spolo─Źensk├Żch probl├ęmov. Kniha je rozdelen├í do desiatich kapitol, pri─Źom postavy sa v┬ánich opakovane prel├şnaj├║. Ka┼żd├í kapitola m├í svoj vlastn├Ż pr├şbeh, svojho vlastn├ęho hrdinu, ─Źi hrdinku a┬ácelkovo vytv├íra spolo─Źn├Ż obraz jednej bratislavskej bytovky na Kalinovej ulici. Kniha za─Ź├şna aj kon─Ź├ş Oliverom. Toho spozn├ívame ako 7-ro─Źn├ęho chlapca, ktor├Ż sa s┬áotcovom pres┼ąahoval z Anglicka do modernej nadstavby spom├şnanej bytovky. Budova je sama osebe zanedban├í a┬ánadstavba tak p├┤sob├ş ako ÔÇ×zvl├í┼ítny parazit, usaden├Ż na staru─Źkom bezbrannom hostite─żovi.ÔÇť Tento architektonick├Ż kontrast m├í v┼íak symbolicky ove─ża hlb┼í├ş v├Żznam, prenesen├Ż aj do samotnej podstaty niektor├Żch pr├şbehov.

Niekto sa n├íjde sa v┬ákonkr├ętnych podob├ích s├║stre─Ćuje, ako na prvopl├ínov├ę z├ípletky, tak aj na spolo─Źensk├ę konflikty hlb┼íieho charakteru. Probl├ęm s┬áv├Ż┼ąahom, hlu─Źn├ęho suseda a┬á klebetiace babky, striedaj├║ medzigenera─Źn├ę priepasti, vidiecku trad├şciu verzus z├ípadne laden├║ modernos┼ą alebo sexu├ílne predsudky a┬áaroganciu. E┼íte zauj├şmavej┼íou je t├ęma osudu. U┼ż samotn├Ż n├ízov knihy tak trochu napoved├í ist├║ formu predur─Źenia. U┼ż druh├í poviedka s┬áambivalentn├Żm n├ízvom Vibrovanie du┼íe Nat├ílie ┼áedej tak trochu poodhal├ş┬ánavz├íjom poprep├íjan├ę s├║vislosti jednotliv├Żch ┼żivotov. Hra osudu zavedie na┼íu hrdinku od ┼ąa┼żko definovate─żn├ęho konfliktu s┬áhlu─Źn├Żm susedom, a┼ż do celkom prekvapiv├ęho rozuzlenia, ktor├ę akoby ani nebolo v┬ájej vlastn├Żch ruk├ích.

T├ęma osudu v┼íak naplno vyvrchol├ş a┼ż v┬ápoviedke Zoja sa vracia. Poviedka, akoby in┼ípirovan├í Kieslowskeho filmom N├íhoda (Przypadek, 1981) alebo Tykwerovou modernou klasikou Lola be┼ż├ş o┬á┼żivot (Lola rennt, 1998), n├ís privedie na kri┼żovatku troch odli┼ín├Żch scen├írov, ktor├Żch dej sa┬áodv├şja na z├íklade viac-menej n├íhodn├Żch okolnost├ş. V├Żsledok je v┼íak v┼żdy ve─żmi odli┼ín├Ż. Rozmanit├ę je aj pon├şmanie jednotliv├Żch post├ív. Ich charakter sa men├ş, ─Źi lep┼íie povedan├ę sa odha─żuje na z├íklade konkr├ętneho pozorovate─ża. Tento efekt sa azda najsilnej┼íie prezentuje na spom├şnanom Oliverovi, ktor├Ż s┬áka┼żdou poviedkou o┬árok rastie. ─îasov├í zmena sa d├í okrem in├ęho odpozorova┼ą aj z┬ámen┼í├şch detailov ako je napr├şklad menovanie politikov aktu├ílne pri moci.

Kniha sa prim├írne to─Ź├ş okolo svojich post├ív. Du┼ío Martin─Źok si v┬áka┼żdej kapitole vyberie svojho protagonistu, ─Źi protagonistku a┬ávenujem jemu, ─Źi jej, detailn├║ pozornos┼ą. Ale to by sme od knihy, ktor├í si berie na zrete─ż obyvate─żov jednej konkr├ętnej bytovky, azda aj mohli o─Źak├íva┼ą. Spolo─Źnou podstatou je snaha prepoji┼ą jednotliv├ę pr├şbehy nie─Ź├şm viac, ne┼ż len povrchn├Żm spom├şnan├şm jednotliv├Żch post├ív. Samotn├í kniha jasne nazna─Źuje, ┼że t├şto ─żudia nie s├║ ostrovy sami pre seba, podobne ako to v┬áuniverz├ílnej podstate vo svojom diele tvrdil aj anglick├Ż b├ísnik John Donne. V├Żchodiskom je skuto─Źn├ę puto. Medzi─żudsk├Ż kontakt ─żud├ş, ktor├Żch domovom je jedno spolo─Źn├ę miesto. Napriek tomu medzi sebou mnoh├ş p├┤sobia izolovane, poh┼Ľdavo, ─Źi a┼ż nepriate─żsky.

┼átylisticky m├┤┼że Martin─Źokov d├┤raz na opis niektor├Żch ─Źitate─żov odradi┼ą. Pri─Źom probl├ęmom ani tak nie je d├┤raz na detail ako sk├┤r absencia nie─Źoho podmanivej┼íieho. St├íle sa akosi dr┼ż├şme v┬áterit├│riu oby─Źajnosti. Ka┼żdodennosti. A┬ázatia─ż, ─Źo niektor├ş spisovatelia dok├í┼żu t├║to┬á formu ka┼żdodennosti pretavi┼ą do podnecuj├║ceho textu, v┬átomto pr├şpade sa to nie v┼żdy dar├ş. Pr├şbehy dok├í┼żu zauja┼ą, ale vo v├Ą─Ź┼íine pr├şpadov im jednoducho ch├Żba nie─Źo v├Żraznej┼íie. Postavy s├║ opisovan├ę do h─║bky, napriek tomu st├íle bojuj├║ o┬ásvoju existenciu. Pr├şbehy na─Źrtaj├║ zauj├şmav├ę t├ęmy, no nedok├í┼żu ich pretavi┼ą v┬ázauj├şmavej┼í├ş konflikt. V├Żsledkom je potom z├íver bez zasl├║┼żen├ęho ├║deru. Z├íver bez hlb┼íieho dojmu.

Na druh├║ stranu, ist├í d├ívka otvorenosti m├┤┼że pre niekoho p├┤sobi┼ą p├║tavej┼íie. Ale ak u┼ż zoberieme do ├║vahy, ┼że kniha sa bude pohybova┼ą po nie pr├şli┼í ├║dernom terit├│riu, ale jej z├ímerom bude ┼íe─Ć bratislavsk├Żch panel├íkov, potom nejde ani tak o┬áp├║tavos┼ą obsahu, ako sk├┤r o┬áp├║tavos┼ą formy, teda p├şsan├ęho slova. Tou pozit├şvnej┼íou vlastnos┼ąou autorovho textu je absencia manierov. Absencia nedobrovo─żn├ęho subjekt├şvneho hlasu, ktor├ęho sa ur─Źit├í ─Źas┼ą slovensk├Żch spisovate─żov nevie strias┼ą. Niekto sa n├íjde m├í naopak v┼íevediaceho rozpr├íva─Źa. ─îist├ę vety. ─îist├Ż prednes. Jasn├Ż a┬áhladk├Ż postup. A┬áaby sme nezabudli, decentn├Ż humor vych├ídza na povrch v┼żdy nevtieravo a┬áosvie┼żuj├║co.

Knihu pre─Ź├ştal a recenziu nap├şsalÔÇŽ chv├ş─żka nap├ĄtiaÔÇŽ┬áRadoslav Ir┼ía, ktor├Ż stoj├ş aj dr┼ż├ş pevne v ruk├ích s prstami na kl├ívesnici projekt┬áArty film&book.