RECENZIA: Pútavý Zločin a srsť

Zločin a srsť je vo svojej podstate stará opustená povala zvieracieho detektíva – ani nie tak Ace Ventura, ako nejaká postava z knihy Jacka Londona –, ktorú sme sa ako náhodní návštevníci rozhodli preskúmať.

Sú tu vypchaté medvede s rozgniavenými papuľami, pumy zachytené v pohybe pri smrtiacom skoku, staré obrazy z Indie a množstvo, množstvo kníh a máp, zásuviek, políc a dokumentov. Človek nevie, kam sa skôr pozrieť, ktorú zásuvku otvoriť ako prvú. Jedno je však isté. Nemáme absolútne žiadnu predstavu o tom, čo všetko tu objavíme.

Mary Roach napísala knihu o konflikte medzi prírodou a človekom. Samozrejme je to celé z pohľadu človeka, ktorý v podstate len vďaka svojmu vedomiu uplatňuje pravidlá aj na bezzásadovú prírodu. Našťastie, dnes už na tom nie sme až tak zle, aby sme vo všetkej vážnosti čítali o súdnom procese s prasaťom odsúdenom za vraždu, alebo o súdnom predvolaní húseníc za neoprávnený vstup na pozemky ľudí, ako tomu bolo v minulosti. Napriek tomu, sila náboženstva dokáže ešte aj dnes brániť riešeniam niektorých zvieracích problémov. Tak tomu je napríklad aj v Indii. Zaujímavé, že dokonca ani ľudský život tam nie je v niektorých ohľadoch na prvom mieste.

„Asi dvesto druhom živočíchov naprieč dvesto krajinami sveta pravidelne komplikuje ľuďom život. A každý z týchto sporov vyžaduje špecifické lokálne riešenie šité na mieru dotknutým druhom a dotknutým stranám. Pred sebou máte to najlepšie z dvoch rokov výskumnej práce a putovania po svete, o ktorom som ani len netušila, že existuje,“ píše autorka knihy v krátkom úvode. Kniha Zločin a srsť môžeme aj na základe tohto opisu definovať ako dobrodružný cestopis. A kniha tak naozaj v mnohých prípadoch funguje. Stretávame mnohých odborníkov na rôzne živočíšne alebo prírodné problematicky. Stretávame ľudí priamo dotknutých konfliktmi so zvieratami, alebo sa zoznamujeme s nie tak dávnymi prípadmi, kedy zvieratá robili veľký problém, či už pri historických udalostiach alebo napríklad pri zabezpečení dopravného poriadku. Je to skrátka ako bonboniéra…nie, do tohto klišé nepôjdeme.

Zločin a srsť začína medvedím problémom. Toto si myslím pripúta pozornosť každého (panikou opantaného) Slováka. Mary Roach sa zaoberá medvedími útokmi. Poznávame, ako medveď útočí (povedzme, že po týchto opisoch už do lesa nepôjdete), ako sa proti nemu brániť, (slovo brániť môžeme pokojne nahradiť vhodnejším spojením medveďovi dohovoriť), alebo ako poznať, či to znetvorené telo, čo po vás zostane, naozaj zabil medveď alebo vás už niekde uhynutého našiel. Radosť čítať. A o pumách radšej ani nezačínajme. Stačí počúvať rozprávanie pána z Veľkých Himalájí o smrtiacich útokoch pumy a zistíte, že knihu pri čítaní nedržíme, ale gniavime.

To ale neznamená, že celá kniha je len o zvieracích útokoch. Inde sa zaoberáme nebezpečnými stromami alebo zlodejskými opicami. Za spomenutie rozhodne stojí zaujímavá kapitola o albatrosoch na ostrove Midway počas druhej svetovej vojny. Nie často sa dočítate, že počas bitky o Midway museli americkí vojaci bojovať nielen s Japoncami, ale aj s albatrosmi. Snaha vykynožiť tieto obrovské vtáky za účelom ochrániť amerických letcov, pripomína rozprávky Looney Tunes, kde sa kojot márne snaží zabiť toho rýchleho ťažko identifikovateľného vtáka (angl. Road Runner). Môže za to pravdepodobne autorkin štýl písania. Pretože aj napriek tomu, že často píše o vážnych veciach, jej rukopis je zvyčajne vtipný, sem-tam ostrejší, niekedy svojský a často jednoducho zábavný.

Zločin a srsť je pútavá kniha. Občas sa autorka možno zbytočne zasekne na menej zaujímavých udalostiach, ako je napríklad celá kapitola venovaná procesu vyhodenia nebezpečného stromu do vzduchu za pomoci výbušnín, ale väčšinou ide o podnetné čítanie nabité menej známymi a menej dostupnými informáciami. Mary Roach má zmysel pre detail. V určitých oblastiach ide autorka do hĺbky a zaujíma sa o rôzne pohľady na špecifické problematiky. Jej dokumentárny štýl je zmes rôznych žánrov, ale vo výsledku prináša pozoruhodné rozprávanie o tom, „keď príroda porušuje zákon.“