📕 RECENZIA: Výnimočný Dom
Španielsky autor a ilustrátor Paco Roca napísal a nakreslil nesmierne citlivý a osobný príbeh, s ktorým sa väčšina z nás pravdepodobne, skôr či neskôr a v rozličných podobách, oboznámi na vlastnej koži.
Dom, ako sa grafický román nazýva, je okrem iného aj o veciach v našich životoch. O veciach, s ktorými svoj život priamo zdieľame. Niektoré veci sú malé a zdanlivo bezvýznamné, ako napríklad nočná lampa, topánky alebo konferenčný stolík, iné sú pomerne väčšie a trvácnejšie, ako napríklad strom, záhrada alebo celý dom. Každý jeden predmet v sebe prechováva vlastný príbeh. Slová a emócie tohto príbehu sú potom exkluzívnym majetkom rodinných príslušníkov, blízkych priateľov, alebo čo len susedov bývajúcim vo vedľajšom dome. Ak sa dobre započúvate, začnú rozprávať. Prenášajú nás v čase a odkrývajú nám stratené dni, týždne aj celé roky.
Rok po smrti ich otca, prichádza do jeho opusteného domu trojica súrodencov. Ich zámerom je dom, ako tak prinavrátiť k pôvodnému životu, a potom ho predať novým majiteľom. Každý jeden súrodenec, či už sú to bratia José a Vicente, alebo ich sestra Carla, nachádzajú v dome vlastné miesta a predmety, s ktorými sa im viažu konkrétne spomienky na otca. Otec bol tak trochu hrabivec (angl. hoarder), čo neznamená, že by bol chamtivý, ako skôr to, že veci jednoducho nedokázal vyhadzovať. Napriek tomu mal jednu skvelú vlastnosť, ktorá väčšine hrabivcom chýba, a to schopnosť mať všetko pekne na poriadku. Ako keby si otec veľmi dobre uvedomoval rodinné dedičstvo každej jednej veci. Či už išlo o dedičstvo po jeho rodičoch, alebo o dedičstvo, ktoré odovzdá svojim deťom.
Dom veľmi pekne ilustruje rodinné vzťahy. V knihe môžeme rozpoznať takmer až všeobecne zdieľané momenty a pocity mnohých rodín. Súrodenecké obviňovanie, naťahovanie, často nevinné, inokedy vážnejšie. Vzťahy založené na vrodených charakteroch, osobnom, ale aj pracovnom živote. José je typický umelec. Povedzme, že manuálna práca a šikovnosť mu nie sú úplne vlastné. Slovami Vicenteho ženy, je José bohém po mame. Naopak, Vicentovi bolo z manuálnej zručnosti dopriate aj za brata. Zdedil ich po otcovi a je to najmä jeho pričinením, že sa v dome začnú veci opravovať a napravovať do pôvodného stavu. Carla je naopak tá pozorná a starostlivá. Scéna, ako s otcom navštevuje doktora patrí dozaista medzi tie najdojímavejšie. Týmto spôsobom nazerania na konkrétne vlastnosti hlavných protagonistov nám Dom veľmi efektívne prináša ucelenú a veľmi zrozumiteľnú mozaiku jednotlivých situácií plných nehy, citu a osobného rozjímania.
Vzhľadom na tému knihy je samozrejme očakávané, že pôjde o dojímavejšie dielo. Dokonca by sme mohli povedať mierne melancholické. Stále tu však prevláda tá nostalgická melanchólia. Melanchólia istým spôsobom uspokojujúca. Niečo, čo dokážeme s láskou ohodnotiť, ako je šťastný, naplnený život, ktorý sa musí jedného dňa skončiť. Inými slovami, ťažko by sme mohli hovoriť o melanchólii v štýle napríklad výborného komiksu Sabrina. Dom je naopak pohladením duše. Pohladením v štýle komiksu Vo vlnách. Ide o nesmierne citlivý príbeh, ktorý dokážeme ohodnotiť nefalšovanou autentickosťou, nielen v jeho všeobecnosti, ale aj v každodenných detailoch, slovách a pocitoch.
V neposlednom rade je Dom o živote každého z nás. Azda práve preto dokážeme Rocove dielo tak pozitívne ohodnotiť, keďže každá jedna strana hrá na familiárnu strunu našich vlastných životov. Komiks má tú jedinečnú možnosť umeleckého formátu, že si ho dokážeme prispôsobiť podľa vlastného zanietenia. Osobne si k podobným dielam vyberám filmovú hudbu, čím príbeh naberá na oveľa svojskejšom prevedení. Ako povedal Andrej Tarkovskij: „Kniha, ktorú číta tisíc rôznych ľudí, je tisíc rôznych kníh.“ Dom inšpiruje, fascinuje aj podnecuje. Nabáda nás k seba-reflexii. Nabáda nás uvažovať mimo každodenný obzor nevedomého bytia. Verím, že iná čitateľka, alebo čitateľ, v knihe nájde okrem tých daných tém, aj svoje vlastné pocity a dojmy, priamo naviazané k jej, či k jeho vlastnému životu.
Knihu prečítal a recenziu napísal… chvíľka napätia… Radoslav Irša, ktorý stojí aj drží pevne v rukách s prstami na klávesnici projekt Arty film&book.
