📕 RECENZIA: Dobrodružný Zakliaty kláštor

Zakliaty kláštor je prvá kniha z novej série Juraja Červenáka pod spoločným názvom, Šarkanove poklady.

Podobne ako v prípade jeho postmoderného westernu, Štrkáč Callahan, aj tentoraz populárny slovenský autor dobrodružnej literatúry cieli na žáner westernu. Slovenského westernu, aby sme boli úplne presný. Do toho si v postmodernom štýle prirátajme gotický horor ošľahaný slovenským folklórom, historickú detektívku s motívom nezvestného švagra a štipku dobrodružného cestopisu. Výsledkom vyberaných ingrediencií potom ostáva román nesmierne zábavného charakteru.

Adam Šarkan sa počas trinástich rokov v Amerike nenudil. Bojoval v americkej občianskej vojne na strane severanov, neskôr sa živil ako úradný lovec zločincov. Inak si ho môžeme predstaviť ako Clinta Eastwooda s ikonicky prebodávajúcim pohľadom. Nevinne pôsobiaceho, nebezpečne mĺkveho a nepríjemne nepredvídateľného. Človek nevie, či je to smrteľné sebavedomie naozaj podložené rýchlymi rukami a presnou muškou alebo tu niekto veľmi dobre blufuje. Rýchla odpoveď – ak ide o prestrelku s tými najhoršími, Šarkan by sa v prípade blufovania na divokom západe asi dlho neohrial. Bez rozdielu z dojmov o Šarkanovej neporaziteľnosti, americké turné sa preňho končí nedobrovoľným odchodom. Jeho návrat na rodný Gemer však neznamená zmenu nálady. Pretože kamkoľvek kráča tento muž s verným tátošom a spoľahlivou opakovačkou po svojom boku, tam divoký západ poslušne nasleduje.

Šarkan prichádza do svojho rodiska ako na zavolanie. Je to naliehavé zavolanie. Volanie o pomoc z úst jeho sestry Júlie, ktorej manžel Henrich sa už dva týždne neukázal doma. Pravdepodobnosť, že by utiekol s inou je mizivá. Henricha trápili dlhy a všetko nasvedčuje tomu, že jeho osud ostal spätý s túžbou po bájnom poklade. Do pátrania po stratenom sa spolu s dvojicou súrodencov vydávajú aj farár Pavol Dobšinský, žiadny menovateľ populárneho spisovateľa slovenských rozprávok – je to ten Pavol Dobšinský – a jeho zverenkyňa Zuzana. Cesta ich vedie na východ. Smerom do Jelšavy, kde Henrich údajne dlhoval nemalú čiastku miestnemu barónovi.

Zo všetkého najskôr treba povedať, že Juraj Červenák vo svojom diele veľmi pozitívnym spôsobom popularizuje slovenské lokácie, slovenský folklór a slovenskú históriu. Aj v tomto románe nám ponúka atraktívny pohľad na Gemerský región so všetkým, čo k nemu patrí. Od gastronómie až po geografiu. Vďaka tomu, že autor mixuje fikciu s historickými postavami a udalosťami, čitateľ si automaticky osvojuje čarovné puto s vlastnou kultúrou. A to je bezpochyby ušľachtilé, poučné a trvácne. Navyše, ide o niečo prirodzene pútavé, až by sme mohli povedať vzrušujúce. Tento spôsob dobrodružnej literatúry dáva priestor novým väzbám. Sviežemu zanieteniu čitateľov o vlastný kraj alebo krajinu. Samozrejme by to úplne nefungovalo tak pôsobivo, ak by autor nedokázal vytvoriť naozaj chytľavú energiu a skvelú atmosféru gotiky a slovenského folklóru.

Tým najintenzívnejším prívlastkom románu, ako je Zakliaty kláštor, však ostáva najmä western. Červenák sa priam teší na akciu. Dokazuje to napínavý úvod, aj intenzívne finále výbušného charakteru. Podobne ako pri spomínanom Callahanovi, aj tentoraz si autor doslova vychutnáva každý výstrel. Guľky trhajú svoje obete v expresívnom štýle, nielen Tarantinovho Djanga. Ak by sme boli ešte presnejší, Zakliaty kláštor čerpá inšpiráciu v talianskom špagety westerne. Je to krvavé, násilné a nemilosrdné.

Ako už bolo spomenuté, finále knihy má tendenciu nepoľaviť. Postavy si vymieňajú úlohy padlých nepriateľov, len aby bolo do čoho strieľať. Šarkan, sám postava pochybnej morálky, s ktorej motívom sa možno dalo trochu hlbšie popracovať, neváha nasledovať svoju filozofiu, zabi, lebo budeš zabitý. Na nastavenie druhého líca naozaj nie je čas. O to sa nepostará iba samotný Šarkan, ale aj sám autor knihy, ktorý aj postavy s výbornou tendenciou zasiahnuť výraznejšie do deja, necháva padnúť v smrteľných kŕčoch. A to je trochu škoda. Pretože týmto len prichádzame o zaujímavejšie zvraty, ktorých je na tomto, už aj tak mierne predvídateľnom javisku, stále menej a menej.

Zakliaty kláštor ojedinele zápasí s nevyváženosťou. Výborná akcia v momente utrhnutia z reťaze stráca na sile. Týmto spôsobom mimochodom trpel aj Štrkáč Callahan. To ale neznamená, že by nešlo o nadmieru pútavú a zábavnú knihu. Len je toho postupne akosi veľa. Do cesty sa nebadane vkráda istá obohraná pesnička. Nadprirodzené prvky sú vítané, napriek tomu, že ich prítomnosť nemá až tak silný dopad na celkovú podobu románu. Najsilnejší ostáva Zakliaty kláštor vo svete slovenskej histórie, namiešanej z fikcie a folklóru.

Detailný úvod v Amerike možno ani nebol nutný, keďže jeho postavy existujú len z čisto epizodického charakteru. Pre zvyšok knihy nemajú takmer žiadny význam. Akonáhle sa ale ocitáme v srdci Gemera, s postavami ako Dobšinský, lesník Greiner, barón Horváth, zbojník Valihora alebo pandúr Kolozub, čítame s úprimným zanietením. Práve vtedy ponúka Zakliaty kláštor atraktívnu cestu dobrodružného románu, ktorý si pokojne vystačí pri plnokrvných popisoch a rezkých dialógoch. Ale aby sme hodnotili román za to, čo je, a nie za to, čo nie je, treba rozhodne povedať, že Juraj Červenák má pre „cool a sexi“ akciu jednoducho zmysel.