🎬 RECENZIA: Doctor Strange je zábavným spirituálnym popkornom

Doctor Strange je postavou, aká mohla vzniknúť len v halucinogénmi posilnených kozmologických 60. rokoch.

Benedict Cumberbatch, ktorý na seba natiahol Strangeov poloautonómny plášť totiž nebojuje ani tak telom ako skôr hlavou a namiesto kontaktných súbojov radšej ohýba časopriestor, čím sa vymyká klasickej škatuľke marveláckych hrdinov. I preto trvalo dlhé roky kým sa spolu s ďalšími “druhoradými” postavičkami ako napríklad Strážcovia galaxie či Ant-Man dostal na rad a dočkal sa svojej story o zrode.

Príbeh egoistického neurochirurga sa začina ako nevýrazný TV seriál z nemocničného prostredia, až kým automobilová nehoda nepripraví Strangea o jeho cenný remeselný nástroj – precízne ruky chirurga. Ani po vyčerpaní všetkých možností liečby, experimentálnych zákrokov a tiež bankového konta sa ale nemieni vzdať a odchádza do Himalájí po stopách tajomného chrámu uzdravenia, kde však nachádza niečo nad rámec jeho chápania – schopnosti ako astrálne cestovanie, hry s časom a ďalšie kumšty dovtedy nepoznaných dimenzií. Brány k nim sa mu však otvoria len vďaka tvrdému štúdiu a znovuobjavenej pokore, pričom tou ťažkou úlohou sa preň stáva práve skrotenie ega.

Chrám vedený Prastarou (Tilda Swinton) ale zďaleka nie je len čarodejníckym wellnessom. Pod jeho strechou sa rozlieha jedna z viacerých svetových základní, ktoré strážia našu realitu pred temnými silami, na stranu ktorých sa pridal i bývalý učenec Kaecilius (Mads Mikkelsen), ktorý má po krádeži mocného kúzla v rukách nástroj na zničenie sveta a je nutné ho za každú cenu zastaviť.

V tomto momente sa dej už obracia inšpiráciou tvárou k Nolanovmu Počiatku a režisér Scott Derricson roztáča priestorové medze ako kolotoč do rôznych špirál a bublín mimo časovej dimenzie. Napriek tomu tým ale nijako neatakuje divákove hranice inteligencie – určite nie spôsobom ako to robí Počiatok alebo Interstellar. Ohýbanie času a priestoru je tu pre postavy totiž len ihriskom a snahou o racionálne zdôvodňovanie paradoxov sa nik netrápi, koniec-koncov marvelácke kúsky sú odjakživa v prvom rade o ľahkej zábave. I takéto načretie za roh zákonov fyziky ale pôsobí dosť sviežo a Strangeove čary tomu dodávajú ľahké potterovské vibratto.

Napriek originálnym hrátkam je ale Doctor Strange vo svojej podstate ďalším skôr tradičným origin príbehom s rovnakým šasi ako ľubovoľná iná marvelovka. Hrubá kostra príbehu sa i tentoraz radí do troch položiek:

1.obvyklý zrod hrdinu, ktorý na svoj osud nebol pripravený;

2.tradične nevýrazný záporák

3. a ich finálna konfrontácia.

Práve záver sa ale môže popýšiť originálnym nápadom, keď Strange nečelí typickému súboju, ale ako hlavnú zbraň využije časové slučky, ktoré sprevádza vizuál prirovnateľný k prvej skúsenosti s psychotropnými látkami. I tu ukazuje Industrial Light & Magic trikové chuťovky, vďaka ktorým patria medzi špičku na poli VFX a CGI animácie.

Doctor Strange priniesol do stagnujúcich komiksových vôd trochu čerstvého vzduchu, no chýba mu odvaha byť niečím viac než len komiksom. Paradoxy, s ktorými sa pohráva sa núkajú na to, aby stimulovali mozog diváka, tvorcovia ale chcú čo najširšiu demografickú dostupnosť a s tým súvisí aj nutnosť udržať príbeh v kognitívnej kapacite 12-ročného publika. Divákovi, ktorý chce viac, tak neostáva nič iné, než sa po navnadení doplaziť späť napríklad k spomínanému Nolanovi. Ak si ale len chcete užiť audiovizuálnu parádu, Doctor Strange má pre vás mnoho kúziel v rukáve.