📕 RECENZIA: Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra

Románov o videohrách pravdepodobne nebude veľa. Ak ich aj náhodou bude veľa a autor tejto recenzie o nich skrátka iba nepočul…

…potom ich zrejme nebude toľko, aby sa aspoň niektoré z nich dostali do širšieho povedomia čitateľskej verejnosti.

Pretože v inom prípade by o nich autor tejto recenzie hádam aj počul. Podobne ako počul o knihe s vyčerpávajúcim názvom Zajtra. A zajtra a zas ďalšie zajtra. Kniha sa stala natoľko známou, že jej autorku Gabrielle Zevin, do tej doby v širších kruhoch celkom neznámu, niektoré médiá nazývali čerstvou debutantkou, vstupujúcou na literárnu scénu vo veľkom štýle. V skutočnosti však Zevin píše už od roku 2005. A jej bibliografia jasne dokazuje, že pracovne nezaháľala.

Zajtra. A zajtra a zas ďalšie zajtra je obsiahly román. To, že sa jedná o knihu z prostredia tvorcov videohier nemá takmer žiadny vplyv, prečo by si knihu nemali užiť aj čitatelia, ktorí v živote žiadnu videohru nehrali. Naopak, kniha v tomto funguje skôr opačne. Ako forma odmeny. Ako čerešnička na torte pre tých, ktorí nielen z počutia rozpoznajú, ale osobne aj poznajú, ak nie všetky, tak aspoň pár spomínaných videohier, na ktoré román odkazuje. Ťažko by sme však mohli tvrdiť, že Zajtra. A zajtra a zas ďalšie zajtra je kniha priamo zameraná na videohry. Aj keď ich prítomnosť je symbolicky veľmi dôležitá. Príbeh knihy však ponúka najmä intímne ľudský príbeh o troch kamarátoch. Príbeh o láske, priateľstve, umení a v neposlednom rade o živote v jeho univerzálnej podstate.

Hlavnými hrdinami príbehu sú Sam, Sadie a Marx. Sam a Sadie majú jedenásť rokov, keď sa spoznajú v nemocnici pri hraní kultovej videohry Super Mario Bros. Ich priateľstvo je od začiatku skúšané nejedným problémom, no osud zariadi, že ich životné cesty sa majú v určitom bode nespochybniteľne stretnúť. Tým, že Sadie má za sebou už pár vytvorených videohier, pričom jednu z nich (Emily Blaster) si dokonca môžeme aj sami zahrať na webovej stránke autorky knihy, Sam sa ponúkne, že by so Sadie veľmi rád spolupracoval. Do tímu sa (ne)dobrovoľne pripojí aj Samov kamarát Marx, ako neoddeliteľný producent zastrešujúci zázemie kreatívnej dvojice. Výsledkom ich snaženia je nečakaný hit s názvom Ichigo.

Vznikom Ichiga príbeh samozrejme nekončí. Ako názov knihy napovedá, Zajtra. A zajtra a zas ďalšie zajtra pokračuje vo veľmi podobnom tempe, a to po umeleckej osi našich dvoch tvorcov. Výsledkom sú ďalšie projekty, ďalšie videohry. Niektoré úspešné, iné menej úspešné alebo celkom nepochopené. Ide o kontinuálny tvorivý proces, porovnateľný s akoukoľvek inou formou umeleckej práce. Zevin nám veľmi podrobne vykresľuje nástrahy dvoch umelcov v rozpoltenom vzťahu medzi tým, čo je im vlastné a osobné, a čo od nich očakáva okolie. Okrem toho, že sa priamo podieľame na tvorivom procese a stávame sa svedkami komplikovaných rozhodnutí, Zevin sa vždy upína k osobnému profilu svojich hrdinov. Ostávame s nimi v neoddeliteľnom vzťahu. Prežívame s nimi úspechy aj pády. Žiarlivosti, nedocenenia, nedorozumenia. Lásky aj sklamania. To všetko stále s komplikovaným vzťahom medzi Samom a Sadie uprostred celého diela.

Vzhľadom na to, že Ichigo a jeho tvorcovia majú úspech, slávu aj peniaze, ich život, ako ho autorka knihy vykresľuje, nepôsobí ako život nadobudnutého luxusu a bohatstva. Napriek tomu, že Sam mal v živote k peniazom vždy ďaleko, čo následne ovplyvňuje aj jeho budúce rozhodovania, nezdá sa, že by preňho peniaze znamenali život rockovej hviezdy. Sam aj Sadie sú skrátka príliš umelecky citliví a čo sa života týka, zvláštne nevynaliezaví jedinci. Okrem práce a ich vzťahu ich skrátka veľa nezaujíma. Devin nás týmto vytrháva z kontextu života a tento život ochudobňuje na nekonečnú prácu. Bez toho, že by sme mohli s istotou povedať, že ide o zámer, výsledkom je symbolické zhmotnenie názvu knihy. Zatiaľ čo príbehovo je táto téma účinná a podnetná, pričom prichádza aj na formu vykúpenia z celého kolotoča udalostí, ktorú tu samozrejme nebudeme prezrádzať, odvrátenou stranou voľby tohto štýlu je istá vyčerpávajúca povaha textu. Kniha je síce dlhá, ale úprimne povedané, zdá sa oveľa dlhšia. A to, povedzme si pravdu, nie je úplne pozitívna vlastnosť.

Zajtra. A zajtra a zas ďalšie zajtra dokáže pôsobiť vyčerpávajúco, tým pádom možno aj menej strhujúco. Povedať, že občas kniha spadá do teritória nudy by bolo hádam prehnané tvrdenie, ale dielo občas naozaj tancuje na hrane našej pozornosti. A to píše človek, ktorý má slabé miesto pre Middlemarch, všeobecne považovanú za jednu z najpomalších kníh vôbec. Čo samozrejme nie je pravda. Pravdou (subjektívnou pravdou autora tejto recenzie) pre Zajtra. A zajtra a zas ďalšie zajtra ostáva skutočnosť, že tieto pocity nesústredenosti prichádzajú ojedinele a sporadicky. Zajtra. A zajtra a zas ďalšie zajtra má síce občas pomalý tón, ale ak mu trpezliví čitatelia obetujú svoj čas a pozornosť, dokáže sa im vrúcne odmeniť.

Tým najpozitívnejším je dozaista hra s vývojom postáv. Sam, Sadie aj Marx sú skvele vykreslení, komplexní a jednoducho krásne premenliví. Autorke sa ozaj podarilo vytvoriť život na papieri, čo môžeme považovať opäť raz za symbolický meta-prvok celého diela. S podobnými hranicami medzi realitou a fikciou si autorka veľmi zaujímavo pohráva, nielen týmto spôsobom, ale priamo aj v danom príbehu. Možno by si niekto pomyslel, že kniha o videohrách bude venovaná prevažne mladším čitateľom, ale opak je pravdou. Aj týmto autorka knihy jasne búra zaužívaný mýtus, že videohry sú určené najmä pre deti a mládež. Naopak, myšlienka je jasná. Videohry dokážu byť umenie a dokážu vyvolávať silné emócie. Podobne ako aj táto kniha. 

Knihu prečítal a recenziu napísal… chvíľka napätia… Radoslav Irša, ktorý stojí aj drží pevne v rukách s prstami na klávesnici projekt Arty film&book.