📕 RECENZIA: Magické Vianočné prasiatko

J.K. Rowlingová nás vo svojej novej knihe s názvom Vianočné prasiatko, vezme do nového fantastického sveta Krajiny stratených.

Vianočné prasiatko je nadmieru pútavá, magická a najmä zábavná kniha, ktorá mi osobne ako dospelému čitateľovi neraz vyčarila široký úsmev na tvári.

Niekedy to bolo až v tak intenzívnej forme, že sa mi doslova žiadalo čítať z knihy nahlas, aby som sa mohol o vtipné udalosti podeliť aj s ostatnými v miestnosti. Čím  samozrejme nemám na mysli vlakovú stanicu, ani čakáreň u doktora, ale skôr rodinných príslušníkov. Tí síce úplne nedokázali týmto spôsobom naplno ohodnotiť vtipnosť odohrávajúcich sa okolností, ale isto som v nich rozdúchal istý záujem, aby po knihe taktiež siahli.

Vianočné prasiatko môže mať pre niekoho pomerne vlažný úvod. Človek od daného titulu s magickým názvom usadeným nad vianočne rozprávkovým obrázkom, logicky očakáva rozprávku. Nemožno sa potom diviť, ak človeka napadajú isté pochybnosti, keď naňho Rowlingová doslova vybalí solídnu rodinnú drámu. Rozvod, nový otec, nové začiatky, nevlastná sestra s jasným problémom akceptovať nový život, to všetko sa na nás vyvalí ako lavína. Nám potom neostáva nič iné, než sa cítiť ako náš hlavný hrdina, chlapec menom Jack. Na druhú stranu, nebral by som to úplne ako niečo negatívne. Je to iné, je to moderné, a keď to vezmeme z tej širšej perspektívy, je to v podstate absolútne normálne a dokonca aj vítané.

Kniha samotná dostáva ten správny, rozprávkový charakter, až keď sa spolu s malým Jackom dostávame do sveta Krajiny stratených. Toto je krajina, kam smerujú nielen všetky stratené veci, ale dokonca aj všetky stratené emócie alebo zlozvyky. Tu sa ocitáme z jediného dôvodu. Pred Štedrým večerom dostane Jack nové plyšové prasiatko, ktoré mu má zaplniť prázdne miesto v srdci po strate jeho milovanej hračky. Tou je taktiež plyšové prasiatko, menom Mapi. Nové Vianočné prasiatko berie Jacka na dobrodružnú a často až nebezpečnú cestu, naprieč rozličnými teritóriami Krajiny stratených, kde sa snažia Mapiho nájsť a priviesť naspäť do sveta živých. A to všetko ešte predtým, než sa Mapi stane obeťou Stratožrúta, obávaného vládcu Krajiny stratených. Aby toho nebolo málo, Jack má čas nájsť Mapiho len do polnoci štedrého večera, inak ostane chlapec v tomto svete, uväznený naveky.

Ako každá dobrá rozprávka, aj Vianočné prasiatko obsahuje výbornú atmosféru nečakanej hrozby. Prítomnosť Startožrúta a jeho posluhovačov, ktorí sú dvojici hrdinov neustále na stope, dáva knihe skvelý náboj napätia. Humor je naopak taktiež neoddeliteľnou súčasťou knihy. Pramení najmä zo širokej škály oživnutých vecí, ktoré získavajú ľudské emócie a charaktery. Pritom ide o každodenné objekty, všeobecne často strácané veci, alebo predmety z našej minulosti, ktoré majú pre daného človeka emocionálnu alebo nostalgickú hodnotu. Podľa tohto sa rozdeľujú aj odlišné a príznačne nazývané teritóriá a mestá. Navštívime napríklad Haraburdy, Zapatrošené, Nepotrebnice alebo Mesto potrebných. Do cesty nám potom prichádzajú rukavice, nožnice, diamantové náušnice, obedár, hrebeň, okuliare alebo kompas.

Rowlingová vdychuje život objektom veľmi podobne, ako Lewis Carroll vdýchol život zvieratám a kvetom v jeho večne vplyvnej klasike, Alica v krajine zázrakov. Podobne ako Alica aj Jack padá do magického sveta veľmi pomaly. Podobne ako Alica, aj Jack stretá výstredné charaktery a absurdný humor na seba taktiež nenechá dlho čakať. Jednou z najbizarnejších scén je určite bezchybná rukojemnícka situácia medzi Vianočným prasiatkom a inhalátorom v útrobách obedára. Verím, že nielen deti, ale aj dospelí, si minimálne v tomto momente, určite prídu na svoje. A to je vzhľadom na detské rozprávky vždy jasná známka kvality.

Hlavným predmetom knihy Vianočné prasiatko je však niečo priamo spojené s vážnejším a dramatickejším úvodom. Je to kniha o prijatí. O prijatí zmeny, o prijatí straty, o prijatí nového života. Vianočné prasiatko ponúka deťom možnosť nájsť lásku a porozumenie aj u ľudí, ktorí nemusia byť ich ocko a mama, no ktorí ich dokážu podobne silno ľúbiť. V tomto ohľade sa dobrodružný a napínavý príbeh, mení na dojímavé uvedomenie si, pustiť si rodinnú lásku do života aj z iných, možno menej očakávaných zdrojov.

Okrem toho by som na záver ešte veľmi rád doplnil, že slovenský preklad je skrátka skvelý. Jeho ľubozvučnosť ponúka neuveriteľnú roztomilosť, najmä v momentoch, ako napríklad keď sa Vianočné prasiatko vykráda z izby a drží si pevne svoje bruško, aby mu guľôčky v ňom hlasito nehrkotali. Človeku sa chce nad tou sladkosťou až roztopiť. A to myslím absolútne pozitívne.