📕 RECENZIA: Skvelá Kniha o živote a smrti

Kniha o živote a smrti sleduje v autobiografickom prevedení životné peripetie švédskeho lekára a spisovateľa Axela Muntheho.

Kniha vyšla prvýkrát ešte v roku 1929, no a my si ju dnes môžeme vychutnať v pôvabnom novom vydaní. Počas medzivojnového obdobia sa podobne ako jej autor aj Kniha o živote a smrti (v orig. The Story of San Michele), tešila veľkej popularite. Dôvod, prečo tomu tak bolo je hádam očividný už po prvých stranách. Munthe nás berie na vzrušujúcu cestu svojho života. Zavítame na ostrov Capri, do Laponska, Paríža alebo do Neapola. Poznáme menej či viac význame osobnosti histórie a okúsime nálady a okolnosti danej doby a miesta. Navyše, a to je hádam na celej knihe to najpôvabnejšie, budeme svedkami Muntheho filozofie, citlivosti a rozjímania.

Kniha o živote a smrti nie je úplne autobiografická, ako by mohlo dané označenie človeka nabádať. Munthe tu rozpráva so zvieratami, s duchmi dávnoveku a na záver dokonca dáva hlas celému anjelskému súboru. To ale nič nemení na tom, že si kniha zachováva hlas skutočnosti. Celý príbeh sa začína na ostrove Capri, kde sa Munthe doslova zamiluje do oblasti, kde mal kedysi vilu cisár starovekého Ríma Tiberius. Munthe sa rozhodne, že toto miesto kúpi a na základoch starovekých trosiek vybuduje svoj nový domov San Michele. Munthe preto odchádza do hlavného mesta Francúzska, kde sa rýchlo infiltruje do najvyššej parížskej spoločnosti, aby si zarobil dostatok peňazí na kúpu svojho sna. Popri tom sa zoznamujeme s jeho lekárskou praxou, s výmyslami hypochondrov onej doby, alebo s Muntheho nepochopením nad ľuďmi, ktorí sú bezdôvodne ochotní stráviť v čakárni pokojne aj niekoľko hodín. (Niektoré veci sa asi nemenia).

Neskôr sa nálada románu stáča do rôznych, no nemenej zaujímavých smerov. Časť o Laponsku je akoby z pera Jacka Londona. Časť z cholerou zmietaného Neapola zasa z diela Thomasa Manna. Aj keď skôr tematicky, než formálne. Munthe v sebe nezapiera lekárske povolanie a jeho zápisky sú tak plné bolesti a predbežných úmrtí. Život je podľa očakávaní oveľa krehkejší, než je tomu dnes. Nie je preto žiadnym prekvapením, keď naše postavy záhy zomierajú, no ich príbeh pokračuje ďalej. Takýmto prípadom je aj smutný príbeh chlapca menom John. „Som svedkom ďalšieho neuveriteľného tajomstva života? Alebo sa už činí majstrovská ruka Smrti, veľkej sochárky, pretvára a zdokonaľuje črty tohto dieťaťa, kým mu zavrie viečka?“

Munthe sa primárne zamýšľa o živote a smrti, ako slovenský preklad diela naznačuje, respektíve o filozofickej rovnováhe medzi oboma prírodnými zákonmi. No nie je to to jediné čomu autor venuje svoju pozornosť. Píše o láske ku zvieratám, píše o umení, o literatúre, o hudbe (zvlášť s láskou o Schubertovi), kriticky o hypnóze (zvlášť s pohŕdaním o Jean-Martin Charcotovi), o peniazoch, o morálke alebo o ceste ako žiť dobrý život. „Duša potrebuje väčší priestor ako telo,“ píše Munthe o veciach, o veľkých domoch, o čačkách a rárohách. Na druhú stranu sa Munthe netají ani svojim pomerne krátkozrakým názorom ohľadom postavenia a úlohy ženy v spoločnosti. Jeho názory na trest smrti taktiež vzbudzujú isté otázky. 

Kniha o živote a smrti ostáva napriek pár ideovým zaváhaniam skvelým čítaním. Posledná štvrtina knihy je povznášajúcou skúsenosťou po všetkých smeroch a ponúka čitateľovi ozaj očistný zážitok. Munthe nádherne opisuje svet okolo seba. Prenáša nás v čase a priestore a človek má okamžite chuť zanechať všetko ladom a utekať na Capri, priamo na vrch San Michele, kde dnes nájde nádherný výsledok Muntheho práce a zanietenosti.