📕 RECENZIA: Kyberpunk Neuromant
Neuromant patrí medzi najkultovejšie sci-fi romány, konkrétne do subžánru kyberpunk, ktorý kniha svojím vznikom razantne začlenila do populárnej kultúry.
Knihu prečítal a recenziu napísal… chvíľka napätia… Radoslav Irša, ktorý stojí aj drží pevne v rukách s prstami na klávesnici projekt Arty film&book.
Pri prvom stretnutí s textom je automaticky jasné, prečo je Neuromant považovaný za tak vplyvné dielo. Na um okamžite prichádza celé spektrum filmovej tvorby, ako je Matrix (1999), Zvláštne dni (1995) alebo nedávny Possessor (2020). Samozrejme by sme sem mohli zaradiť aj kultového Blade Runnera (1982), avšak pravda je taká, že klasika Ridleyho Scotta vyšla dva roky pred vydaním knihy. Niet potom divu, že jej autor, William Gibson, bol z Blade Runnera viac než zhrozený. Dôvod je prostý. Atmosféra knihy, nálada aj opisy prostredia, akoby zo Scottovho filmu priam vyskočili. Pritom je jasné, že Neuromant ide po svojom vlastnom chodníčku. A cesta je to veru pestrá.
Neuromant je natoľko silný sci-fi román, až má človek pocit, že reálne číta niečo z iného sveta. Kniha si preto vyžaduje pozorného čitateľa, pretože inak sa môže veľmi ľahko stať, a ono sa to pravdepodobne neraz aj stane, že sa čitateľ zrazu ocitne v absolútne cudzom a neznámom teritóriu.
Je to niečo podobné, ako keď sa Jean Reno a Christian Clavier v úlohe stredovekého rytiera a jeho poskoka, vo filme Návštevníci (1993), zrazu ocitnú v súčasnosti. A my sme podobne ako oni, často zmätení, neistí, dokonca niekedy až stratení. Napriek tomu v nás však neprestáva pulzovať vzrušujúca zvedavosť pokračovať ďalej. Chceme odkrývať ďalšie informácie, chceme spoznávať nové postavy, chceme sa nechať týmto nehostinným miestom doslova pohltiť. Pretože pohltiť, nás kniha bez rozdielu aj tak pohltí.
Gibson nás prenáša do kybernetickej budúcnosti. Hlavným hrdinom je hacker Henry Case, ktorý sa najradšej pohybuje v kyberpriestore – v abstraktnom svete známom ako matrix. Po nezdarenej lúpeži je však Caseovi vstup do tohto sveta odoprený. Nechá sa preto najať na nebezpečnú misiu, vďaka ktorej je schopný vrátiť sa do halucinačného sveta počítačových systémov, a to nielen aby splnil svoju úlohu, ale aj z vlastných pohnútok.
Príbeh je na prvý pohľad vzrušujúci a akčný, avšak Neuromant nie je ten typ knihy primárne poháňanej dopredu príbehom. Naopak, Neuromant je neuveriteľne hutná kniha. Bohatá na obsah. Bohatá na život okolo seba. Sú tu skvelé scény, výborne vykreslené postavy s rôznymi vylepšeniami (hráči Deus Ex si prídu na svoje) aj super melancholické popisy prostredia.
Slovník knihy je kapitola sama o sebe. Keďže sme v ďalekej budúcnosti, kedy presne síce nie je spomenuté, no údajne ide o obdobie okolo roku 2035, (ďaleká budúcnosť rozumej od roku 1984), Gibson používa vlastnú terminológiu pre opis každodenného života. Je potom dôležité si tieto názvy osvojiť, pretože bez ich vedomia budete knihou blúdiť, ako stredoveký rytier po Auparku. Je potom veľmi vhodné, pristupovať k Neuromantovi obzvlášť opatrne, pretože sa môže veľmi ľahko stať, že vás kniha doslova zahltí pojmami.
Pritom niekedy sa zdá, že Gibson využíva daný efekt dezorientácie, ako rozprávačský štýl. Slúži to ako druhý spôsob zhmotnenia sveta, v ktorom sa pohybujeme. Priestory aj obrazy sa občas striedajú svetelnou rýchlosťou a človek niekedy ani nemá možnosť, všetky tieto vnemy koherentne zaznamenať. V negatívnom slova zmysle danej doby, to pripomína vášnivého instagramistu so špeciálne nízkou úrovňou pozornosti, ktorého prst lieta po displeji v reflexívnom ťahu – zdola hore, zdola hore – a my cestujeme naprieč náladami, chuťami, technológiami, kultúrami aj krajinami.
Neuromant je celkom pochopiteľne jedna z najkultovejších kníh populárnej kultúry. Je to dokonca jediná kniha, ktorá získala všetky najprestížnejšie ocenenia (Nebula, Hugo a Philip K. Dick Award) pre science fiction literatúru. Najprekvapivejšou vlastnosťou knihy je skutočnosť, že napriek občasným výpadkom, kedy sa čitateľ doslova ocitá obklopený veľkým neznámom, kniha stále nestráca svoju jedinečnú pútavosť. Veci sa vždy do určite miery vysvetlia. A preto je jasné, že Gibson tento efekt zmätenosti vedome využíva.
Neuromant je pravdepodobne viac určený pre fanúšikov daného žánru, no nečakajte ľahkú prechádzku ružovou záhradou. Neuromant si vyžaduje svoju pozornosť, a ak ju dostane, výsledok stojí za to.
