RECENZIA: Pessoov Faust

Legenda o┬áFaustovi, najm├Ą potom vari├ícia jej ├║strednej t├ęmy, je pravdepodobne jeden z┬ánaj─Źastej┼íie adaptovan├Żch mot├şvov naprie─Ź umeleck├Żmi smermi.

V dramatickej rovine vd├Żchli Faustovi ┼żivot Christopher Marlowe alebo Goethe (asi najzn├ímej┼íia verzia pr├şbehu o Faustovi), v pr├│ze to bol (sk├┤r v prenesenom v├Żzname) napr├şklad Thomas Mann rom├ínom Doktor Faustus alebo jeho syn Klaus Mann dielom Mefisto. Podobne sa t├ęma Fausta objavuje aj vo svete filmu, hudby alebo v├Żtvarn├ęho umenia. Faust je skr├ítka podobne v─Ća─Źn├í, roz┼í├şren├í a variabiln├í t├ęma takmer ako Shelleyovej Frankenstein.

Prizn├ím sa, ┼że o┬ádramatickej verzii najzn├ímej┼íieho portugalsk├ęho spisovate─ża Fernanda Pessou som nevedel. Minim├ílne teda o┬ájeho z├ímeroch da┼ą Faustovi svoj vlastn├Ż z├ímer, k┬á─Źomu vo fin├íle nikdy nedo┼ílo. Teraz m├íme prv├Żkr├ít mo┼żnos┼ą nazrie┼ą cez ┼ítrbinu spisovate─żov├Żch z├ímerov a┬ápl├ínov a┬áaspo┼ł z┬á─Źasti ok├║si┼ą nie─Źo z┬ánich. ─îlovek by si pomyslel, ┼że posklada┼ą v┬ánechronologickom porad├ş ├║ryvky, dlh┼íie, ─Źi krat┼íie pas├í┼że, n├í─Źrty alebo ─Źo len kr├ítke┬áfragmenty, nebude ├║plne naj┼í┼ąastnej┼í├şm rie┼íen├şm ako reprezentova┼ą autorov z├ímer. Ve─Ć to pozn├íte. Spisovatelia zvykn├║ by┼ą h├íkliv├ş a┬ána svoje dielo obzvl├í┼í┼ą. Neexistuje, aby sa rozpracovan├ę dielo dostalo do ─Źitate─żov├Żch r├║k pred fin├ílnym s├║hlasom samotn├ęho autora.

No ob─Źas m├┤┼żeme by┼ą ako ─Źitatelia radi, ┼że nie v┼żdy sa v┬átomto oh─żade vych├ídzalo umelcom v┬á├║strety. Jedn├Żm z┬átak├Żch je aj pr├şpad Kafku, ktor├Ż chcel v┼íetko svoje dielo sp├íli┼ą, ─Źo sa na┼í┼ąastie nikdy nestalo. Zato vydanie posmrtnej knihy Vladimira Nabokova jeho rodinou bolo pod─ża kritikov aj ─Źitate─żov sk├┤r ne┼í┼ąastn├Żm rozhodnut├şm. Kniha skr├ítka nebola hotov├í a┬ánebola ani dobr├í. Nie─Źo podobn├ę sa pod─ża niektor├Żch ned├ívno stalo aj s┬áposlednou knihou Gabriela Garc├şu M├írqueza, Uvid├şme sa v┬áauguste. ─îi┼że vyd├ívanie nedokon─Źen├Żch pr├íc m├í svoju vhodnej┼íiu aj nevhodnej┼íiu trad├şciu (a m├íme pr├şvr┼żencov aj odporcov, ─Źi u┼ż s├║ d├┤vody samotn├ęho vyd├ívania u┼í─żachtilej┼íie, ─Źi menej u┼í─żachtil├ę).

S┬áprihliadnut├şm na vy┼í┼íie spom├şnan├ę okolnosti v┼íak mus├şm poveda┼ą, ┼że som r├íd, ┼że sa mi do r├║k dostal nedokon─Źen├Ż Faust Fernanda Pessou. Som r├íd, ┼że Carlos Pittella knihu zostavil a┬ásom r├íd, ┼że ju Lenka Cinkov├í prelo┼żila do sloven─Źiny. Preto┼że napriek tomu, ┼że toto nie je Faust ako ho Pessoa t├║┼żil uk├íza┼ą svetu, st├íle je to hodnotn├Ż poh─żad cez ┼ítrbinu ─Źasu do predst├ív a┬áz├ímerov, do my┼ílienok, ak├Żm smerom sa chcel pravdepodobne Pessoa ubera┼ą. Navy┼íe n├ím toto ÔÇ×dieloÔÇť ukazuje svoju nespochybnite─żn├║ filozofiu (filozofiu hlavn├ęho protagonistu) a┬át├Żm n├ís zvl├í┼ítnym sp├┤sobom v┬ápodstate bav├ş, podma┼łuje a┬ávyz├Żva pohliadnu┼ą na postavu Fausta v┬áepicentre tejto zbierky. Inak povedan├ę, aj tieto textov├ę ostrov─Źeky maj├║ svoju silu zauja┼ą a┬ánie─Źo podstatn├ę n├ím prezradi┼ą.

T├Żm, ┼że sa Pittella ├║plne vymanil spod m├írneho z├ímeru d├íva┼ą jednotliv├ę ├║seky do s├║visu a┬áchronol├│gie, n├ím ako ─Źitate─żom okam┼żite pad├í nutnos┼ą rozm├Ż┼í─ża┼ą nad nejak├Żm pr├şbehom. Sk├┤r n├ím ost├íva priestor zamera┼ą sa v├Żhradne na poetiku a┬áfilozofiu diela. S├ím som v┬átomto oh─żade vych├ídzal najm├Ą z┬áGoetheho verzie a┬ásna┼żil sa v texte v┼í├şma┼ą ist├ę paralely. T├Żm najpodstatnej┼í├şm rozdielom je najm├Ą absencia Mefista. Dualizmus je v┬átomto oh─żade ─Źisto ukotven├Ż v┬ápostave Fausta. On je svoj├şm vlastn├Żm protikladom. On je ┼żivot aj smr┼ą. Boh aj ─Źlovek. Vedomos┼ą aj nevedomos┼ą. Dobro aj zlo. Pravda aj lo┼ż. Hra protikladov sa ─Źasto opakuje a┬áPessoa viac ako na dejovo laden├ę sc├ęny db├í pr├íve na spom├şnan├║ poetick├║ filozofiu. ─îo samozrejme absol├║tne nevad├ş. V┬ájeho prednese to naopak na ─Źitate─ża p├┤sob├ş neust├íle vyz├Żvavo a┬ápodmanivo.

Z┬átextu je badate─żn├ę, ┼że Pessoa mal v┬ápl├íne vyu┼ż├şva┼ą mno┼żstvo personifik├íci├ş, odkazov, skuto─Źn├Żch aj symbolick├Żch post├ív. Vystupuje tu Smr┼ą, Hr├┤za zo smrti, Kristus, Shakespeare, Goethe, Budha, ale aj in├ę, viac teatr├ílne postavy, ako napr├şklad Ant├│nio, Vicente alebo Maria. Ich pr├ştomnos┼ą tak m├┤┼że predznamen├íva┼ą ak├Żsi dejov├Ż z├ímer, ktor├ęho v├Żsledn├í podoba sa bohu┼żia─ż pr├şli┼í neuskuto─Źnila. Spievanie v┬ákr─Źme nazna─Źuje teatr├ílnos┼ą a pozn├ímky nad replikami javiskov├Ż z├ímer. V┬áot├ízkach dualizmu alebo pri sc├ęnach v kr─Źme mo┼żno bada┼ą ist├║ in┼ípir├íciu Goetheho textom, ale zd├í sa, ┼że Pessoa viac dbal na Fausta ako na temnej┼íieho antihrdinu. Ke─Ć┼że Mefisto a┬ájeho ve─Źn├í neg├ícia sa akoby str├íca priamo vo Faustovi, dost├ívame v┬átomto oh─żade trochu komplexnej┼íiu postavu, ktor├í sa dokonca ne┼ít├şti ani zabi┼ą. Tu n├ím u┼ż Faust trochu pripom├şna Mersaulta z┬áCamusovho Cudzinca. Nielen svojou akciou, ale op├Ą┼ą najm├Ą svojou filozofiou.

Podstatu Fausta Fernanda Pessou ve─żmi pekne zhrnula Lenka Cinkov├í v┬ápredslove knihy. ÔÇ×Pessoov Faust je labyrint, samostatn├Ż vesm├şr, h─żadanie pravdy a┬áhodnoty poznania, abstraktn├Ż, symbolick├Ż denn├şk b├ísnick├Żch z├ípiskov, dlh├í sk─żu─Źuj├║ca medit├ícia.ÔÇť Podobne zauj├şmav├Ż a┬áinformat├şvny je aj z├ívere─Źn├Ż rozhovor Cinkovej s┬áPittellom, v┬áktorom taktie┼ż zaznievaj├║ pr├şklady ako na Pessoovho Fausta nazera┼ą. Vych├ídza z┬áneho aj my┼ílienka, ┼że Pessoa by Fausta nedokon─Źil, ani keby mal viac ─Źasu. Mo┼żno aj preto sa na┼ía perspekt├şva men├ş a┬áz┬ánie─Źoho zam├Ż┼í─żan├ęho v┬áskuto─Źnosti vznik├í nie─Źo in├ę, vlastn├ę, nepodliehaj├║ce pr├şbehovej kostre, dokonca ani z├ímeru. Nie─Źo poetick├ę, ale preva┼żne zrozumite─żn├ę. Komplexne neucelen├ę, ale z├írove┼ł s┬áb├ísnick├Żm vyvrcholen├şm. Dokonca by sme mohli poveda┼ą, ┼że Pessoov Faust je ako kniha, zbierka alebo denn├şk, s├ím osebe pln├Ż protikladov. Samozrejme v┬átom pozit├şvnom, sebe sl├║┼żiacom,┬ámetafyzickom zmysle slova.

Knihu pre─Ź├ştal a recenziu nap├şsalÔÇŽ chv├ş─żka nap├ĄtiaÔÇŽ┬áRadoslav Ir┼ía, ktor├Ż stoj├ş aj dr┼ż├ş pevne v ruk├ích s prstami na kl├ívesnici projekt┬áArty film&book.