RECENZIA: Spoza čarovného prútika

Tom Felton alias Draco Malfoy, ako ho pozná väčšina jeho filmových fanúšikov, napísal knihu o svojom magickom dospievaní. Aspoň tak nám kniha sama prezrádza.

Kniha Spoza čarovného prútika však nie je iba o magickom dospievaní Toma Feltona, napriek tomu, že účinkovanie v sérii filmov o Harry Potterovi zaberá najväčšiu časť knihy, ale v nej sa okrem toho dozvieme aj o Feltonovej rodine, o všednosti a slasti rodinného zázemia a v neposlednom aj o odvrátenej strane slávy.

Nech už to znie akokoľvek otrepane, v prípade Toma Feltona je najmä táto posledná téma neblahých dopadov slávy o to zaujímavejšia, práve z toho dôvodu, že ide o Toma Feltona. Ťažko by sme mohli hovoriť o nejakej známej hviezde alebo trpiacom umelcovi. Toho chalana na obálke knihy spoznajú prevažne, ak nie výhradne, fanúšikovia Harryho Pottera. A práve preto ostáva otázka slávy a jej dopadov na hercov život tým zaujímavejším, čo môže kniha ponúknuť. Najmä, keď sú príhody z natáčania a pohľady na svojich hereckých kolegov Feltonom tak badateľne filtrované.

Spoza čarovného prútika nás privádza na úplný počiatok Feltonových hereckých ambícií. Najskôr tu bol dramatický krúžok, kde jeho herecké úlohy tesne hraničili s neživými rekvizitami. Niekedy hral snehuliaka, inokedy strom. Ak by skúšali Shakespearovu verziu hry Sen noci svätojánskej s najväčšou pravdepodobnosťou by hral stenu. Neskôr ale prišli aj väčšie úlohy a nakoniec sa Tom Felton vďaka svojej obetavej mame dostal až do sveta reklamy. Potom bolo už len otázkou šťastia a času, než sa Felton ocitol vo svojom prvom celovečernom filme z roku 1997 s názvom Piadimužíci. Feltonove rozprávanie nás prevádza jeho osobnými skúsenosťami a zážitkami z natáčania, najmä potom jeho obdiv k slávnym hercov, s ktorými sa počas týchto rokov stretol. Či už to bol John Goodman, Jodie Foster vo filme Anna a kráľ (1999) alebo Anthony Hopkins a s ním spojený trapas na kastingu.

Kontrast medzi chalanom menom Tom Felton a svetom showbiznisu je neustále prítomný. Felton opakovane spomína, že viac ako úspech na kastingoch ho zaujímal futbal a voľné chvíle so svojimi tromi staršími bratmi. Tento pocit ho neopúšťa ani vo chvíli, keď ho tvorcovia Harryho Pottera vyberú do úlohy Draca Malfoya. Je to na prvom spoločnom čítaní scenára Kameňa mudrcov , kedy si Felton začína uvedomovať do akého sveta sa práve dostal. Akonáhle vidí známe osobnosti britskej hereckej scény, ako sú Maggie Smith, Richard Harris, Robbie Coltrane alebo Alan Rickman, Felton si začína uvedomovať svoju úlohu. Ťažko by sme však mohli hovoriť o tom, že by ho snáď vážnosť situácie nejako výraznejšie zmenila. Je prekvapujúce, že tieto chvíle nemajú naňho zasa tak výrazný dopad, ako by sme mohli očakávať.

Táto všednosť obyčajného chalana, ktorý sa dostal do magického sveta, doslova aj prenesene, neodchádza ani pri samotnom nakrúcaní a istým spôsobom sa pretavuje aj do spôsobu písania jeho knihy. Jeho zážitky s Chrisom Columbusom, Alanom Rickmanom, Michaleom Gambonom alebo Ralphom Fiennesom sú zväčša obmedzené na pár vybraných, úsmevných či menej úsmevných momentov. Tie sú doplnené zväčša odsekmi povrchného obdivu a tým to končí. Hlbšie sa dostaneme iba v prípade Emmy Watson (očakávajúco), alebo k predstaviteľom Crabba (Jamie Waylett) a Goyla (Josh Herdman). Je to pochopiteľné, keďže Felton s nimi strávil pri nakrúcaní najviac času, napriek tomu je však trochu škoda, že sa s nami nepodelil o viac pikantnejšie momenty a dojmy. Skrátka je tu stále cítiť, že Felton myslel na svojich čitateľov, a to zjavne aj na tých, o ktorých priamo píše, a nechcel sa nikoho dotknúť.

To čo si necháva Felton pre seba v prípade svojho okolia, kompenzuje svojou vlastnou osobnosťou. Dozvedáme sa, že mať dospievajúceho Feltona vo filmovom štábe nemusí byť úplná výhra. Emma Watson na jeho adresu síce v predslove knihy nešetrí superlatívmi, ale z knihy vychádza na povrch aj odvrátenejšia strana Feltonovej osoby. Inak povedané, počas čítania si viac a viac dokážeme predstaviť, prečo si ho Chris Columbus vybral práve do úlohy Draca Malfoya. O tom mimochodom svedčí aj príhoda z kastingu, ktorú nám Felton zdanlivo neobalene sprostredkuje. Práve vďaka tejto sebareflexii, ktorá sa zdá byť opakovane úprimná a otvorená, sa nám pred očami formuje oveľa komplexnejší charakter herca. Respektíve charakter jeho minulého ja, keďže v knihe je neustále prítomná istá forma rozdielu medzi, „vtedy“ a „teraz“.

Ako už bolo spomenuté Spoza čarovného prútika sa zväčša opiera zážitky z nakrúcania filmov Harryho Pottera. Posledné kapitoly nás ale vezmú do Feltonovho života v Los Angeles. Je to práve tu, kde herca prepadne úzkostlivá prázdnota, ktorú sa pokúsi naplniť alkoholom. Finále knihy nám odhaľuje rozpolteného človeka. Človeka strateného vo svete, po ktorom pravdepodobne nikdy netúžil. V týchto kapitolách môžeme badať zaujímavú formu odcudzenia. Človeka mimo svoje miesto. A týmto sa opäť vraciame do tej spomínanej témy kontrastu medzi všednosťou a pozlátkou showbiznisu. Medzi hercom v čarodejníckom kostýme uprostred filmových rekvizít a mladým chalanom, ktorý by si najradšej s bratmi zahral futbal.