­čôĽ RECENZIA: Digit├ílne V t├íboroch

Popul├írny britsk├Ż spisovate─ż, George Orwell, ktor├ęho najzn├ímej┼íie liter├írne dielo 1984 sa v┬áposlednej dobe viac a┬áviac sklo┼łuje v m├ędi├ích, zasl├║┼żene aj nezasl├║┼żene, (ned├ívno v┬áspojitosti so z├íkazom knihy v┬áBielorusku), dost├íva po knihe V┬át├íboroch, ├║plne in├Ż rozmer.

─îlovek si za─Źne ove─ża viac uvedomova┼ą, ak├Ż bol Orwell vizion├ír. Pri ─Ź├ştan├ş knihy Darrena Bylera, prich├ídza Orwellovo zn├íme dielo na um zas a┬áznova. Orwellova fikcia je ─Źasto k┬ánerozpoznaniu od Bylerovej faktografie. V┬át├íboroch je d├┤le┼żit├í kniha. A┬áto nielen ako s├║─Źas┼ą svedectva ┼íokuj├║ceho prenasledovania Ujgurov a┬áin├Żch etn├şk ─Ź├şnskym re┼żimom, ale navy┼íe aj ako glob├ílny probl├ęm, navz├íjom previazan├ęho kategorizovania a┬ásledovania verejnosti korpora─Źn├Żmi gigantmi.

Na po─Źiatku bol 11. september 2001. Hrozba moslimsk├ęho terorizmu zmenila svet. Za cenu bezpe─Źnosti sme museli obetova┼ą ─Źas┼ą z┬án├í┼ího s├║kromia. To, ─Źo sa v┬áz├ípadnom svete stretlo po ┼íokuj├║com odhalen├ş Edwarda Snowdena s┬ávla┼żn├Żm nepochopen├şm, v┬á─î├şne prer├ístlo do mon┼ítru├│znych, orwellovsk├Żch rozmerov.

V┬áseveroz├ípadnej ─î├şne ┼żije asi 15 mili├│nov moslimov. V┬ánajseveroz├ípadnej┼íom c├şpe ─î├şny, v┬áregi├│ne Sin-┼ąiang, preb├Żvaj├║ p├┤vodn├ę skupiny n├írodov. Najv├Ą─Ź┼íie zast├║penie z┬ánich maj├║ Ujgurovia. N├íjdeme tu aj po─Źetn├ę zast├║penie Kazachov, Kirgizov alebo Uzbekov. Diskrimin├ícia t├Żchto etnick├Żch skup├şn bola v┬á─î├şne zau┼ż├şvanou praxou. To malo za n├ísledok viacer├ę n├ísiln├ę protivl├ídne protesty, ─Źo naopak vystup┼łovalo policajn├║ brutalitu a┬á┼ít├ítnu kontrolu. Po glob├ílnom roz┼í├şren├ş narat├şvu moslimsk├ęho terorizmu, za ktor├Ż sa v┬áskuto─Źnosti naozaj zap├şsalo p├ír jedincov, z├şskali podobn├ę protesty n├ílepku radik├ílneho extr├ęmizmu. Ako prevencia proti podobn├Żm ├║tokom, vznikol v┬á─î├şne term├şn, ako vystrihnut├Ż zo sci-fi literat├║ry ÔÇô Predzlo─Źin.

Pripom├şna to Spielbergovo sci-fi Minority Report (2002). ─î├şna sa nechala in┼ípirova┼ą Z├ípadom, niekedy ove─ża intenz├şvnej┼íie, ne┼ż by bolo po chuti, a┬áza─Źala vo ve─żkom digitalizova┼ą kontrolu nad svojim moslimsk├Żm obyvate─żstvom. Ka┼żd├Ż podozriv├Ż, a┬á┼że ÔÇ×podozriv├Ż je naozaj ka┼żd├ŻÔÇť, prejde ma┼íin├ęriou zberu osobn├Żch a biometrick├Żch d├ít. Tie s├║ potom v├Żhodne pou┼ż├şvan├ę pri rozpozn├ívan├ş tv├íre, rohovky alebo hlasu. Kontrolu zabezpe─Źuje neust├íly drobnoh─żad v┼íadepr├ştomn├Żch kamier. Do popredia sa zrazu za─Źali dost├íva┼ą term├şny, ako ÔÇ×u─Źitelia ┼żivotaÔÇť, ÔÇ×verejn├ę zdravieÔÇť, ÔÇ×spr├ívy o┬ázm├Ż┼í─żan├şÔÇť. Tieto zdanlivo nevinn├ę n├ízvy, ako vystrihnut├ę zo spom├şnan├ęho┬árom├ínu 1984, za sebou skr├Żvaj├║ desiv├ę praktiky. Kam toto v┼íetko smeruje? V┼íetko spom├şnan├ę je len cesta ako n├íjs┼ą konkr├ętneho ─Źloveka v┬ápriebehu p├ír sek├║nd. Kone─Źnou stanicou je koncentra─Źn├Ż t├íbor, prev├Żchova alebo dokonca ├║plne zmiznutie.

V┬át├íboroch je s├║hrn detailn├Żch v├Żpoved├ş prepusten├Żch obet├ş syst├ęmu. Na z├íklade osobn├Żch sk├║senost├ş sa dozved├íme o┬ámraziv├Żch praktik├ích, ktor├ę ─Ź├şnsky re┼żim implementuje na nevinn├Żch ─żu─Ćoch. D├┤vody s├║ ─Źasto absurdn├ę. Od pr├ştomnosti zak├ízan├Żch aplik├íci├ş v┬ámobile, cez n├ív┼ítevu me┼í├şt, a┼ż po sledovanie tureck├Żch telenoviel, kde vystupuj├║ ┼żeny v┬áburk├ích. ─Äal┼í├şm vhodn├Żm prirovnan├şm je prenasledovanie ┼Żidov nacistami. Aj v┬ás├║─Źasnosti sa v┬á─î├şne implementuje in┼ítitucionalizovan├í islamof├│bia a┬ádehumaniz├ícia moslimov. Z┬átoho pramen├ş toxick├í nen├ívis┼ą, udava─Źstvo, strata d├┤stojnosti a┬áospravedl┼łovanie zlo─Źinov. Toto v┼íetko pod maskou ─żudovej vojny proti terorizmu.

Darren Byler n├ím v┬áknihe vyl├ş─Źi ve─żmi preh─żadn├Ż obraz celej problematiky. Historick├Ż kontext je v┬áz├íklade stru─Źn├Ż, no ve─żmi objas┼łuj├║ci. Nasleduj├║ce kapitoly s├║ potom sk├┤r konkr├ętnymi v├Żpove─Ćami obet├ş a┬áich komplikovan├Żch ┼żivotov. Niekedy to opismi mu─Źen├ş pripom├şna Denn├şk z┬áGuant├ínama. Inokedy sa cez spolo─Źn├ę rysy tr├Żznite─żov a┬áobet├ş pon├║kaj├║ aj v┬áknihe spom├şnan├ę ├║vahy z┬áOsvien─Źimu Prima Leviho. Mraziv├Żmi s├║ aj z├ívere─Źn├ę s├║vislosti medzi americk├Żmi firmami, ako je Google alebo Amazon, a┬áich technologick├í previazanos┼ą s┬á─Ź├şnskym gigantom, Alibaba Group.

Je toho e┼íte ove─ża a┬áove─ża viac. Previazan├ę s├║vislosti zach├ídzaj├║ a┼ż do smrtiacich pavu─Ź├şn, ktor├ę si vyberaj├║ svoje obete z┬áradov nevinn├Żch. Byler ve─żmi pekne na─Źrt├íva komplexn├Ż obraz toho, ako sa zdanlivo u┼żito─Źn├ę vyn├ílezy, st├ívaj├║ digit├ílnymi zbra┼łami. V┬át├íboroch je kniha, ktor├í prispieva k┬áodhaleniu ma┼íin├ęrie, ktor├║ m├┤┼żeme ─żahko prirovna┼ą k┬ánacistick├Żm koncentra─Źn├Żm t├íborom alebo rusk├Żm gulagom.

ÔÇ×To, ─Źo sa deje v┬áseveroz├ípadnej ─î├şne, s├║vis├ş s┬át├íbormi na ju┼żnej hranici USA, digit├ílnou kontrolou v┬áKa┼ím├şre a┬ákontroln├Żmi stanovi┼í┼ąami na z├ípadnom brehu Jord├ínu, ale rozsah a┬ákrutos┼ą tu ─Ćaleko presahuje ostatn├ę miesta, kde s├║ marginalizovan├ę popul├ície pod mimoriadnym ├║tlakom.ÔÇť P├ş┼íe Byler.

Knihu pre─Ź├ştal a recenziu nap├şsalÔÇŽ chv├ş─żka nap├ĄtiaÔÇŽ┬áRadoslav Ir┼ía, ktor├Ż stoj├ş aj dr┼ż├ş pevne v ruk├ích s prstami na kl├ívesnici projekt┬áArty film&book.