📕 RECENZIA: Živá Tma na poludnie

Najznámejšia kniha Arthura Koestlera, Tma na poludnie, prináša fiktívny príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami stalinských čistiek 30. rokoch minulého storočia.

Podobne ako napríklad Orwellovo dielo 1984, aj Koestler kombinuje silný beletrizovaný príbeh s politickým uvažovaním, tentoraz o povahe revolučného hnutia komunistického režimu.

Kniha vyšla prvýkrát už v roku 1940. Vzhľadom na povahu textu, dôrazu na detail a najmä v onej dobe aktuálnosti odohrávajúcich sa okolností, ktoré vychádzali okrem iného aj z Koestlerových vlastných skúseností, musel román pôsobiť, a stále dozaista aj pôsobí, ako reportážna literatúra. Ako literatúra faktu. Ako desivá výstraha budúcim generáciám. Tieto zločiny mali ostať utajené. Koestler naopak autenticky odkrýva povahu systematického zatýkania a likvidácie opozície, inteligencie, každého náznaku odporu proti režimu. Skutočného, najmä však vykonštruovaného. Autor knihy nazerá pod pokrievku, podobne ako okrajovo priznáva aj umelo vytvorený hladomor na Ukrajine, ktorý si vyžiadal milióny mŕtvych, a ktorý bol dlhé roky, aj v čase vydania knihy, sovietskym aparátom systematicky utajovaný. Koestler ide skrátka až na dreň a výsledkom je nesmierne dôležité dielo.

Hlavným hrdinom príbehu je N. S. Rubašov. Rubašov bol vysoko postavený člen revolučného hnutia. „Niekdajší člen Ústredného výboru strany, niekdajší ľudový komisár, niekdajší veliteľ 2. divízie Revolučnej armády a držiteľ Rádu revolúcie za neotrasiteľnú odvahu v boji s nepriateľmi ľudu,“ píše Koestler. Je to človek, ktorý stál na úplnom počiatku. Prešiel občianskou vojnou, vytrpel vznik údajne „utopickej“ spoločnosti proletariátu, len aby sa stal jednou z obetí diktatúry, paranoje a strachu. Rubašov bol jedným z tých, ktorých „mozgy zmenili osud sveta a potom každý z nich dostal dávku olova,“ ako píše autor knihy. Príbeh začína Rubašovovým zatknutím. Dej sa zväčša odohráva v útrobách väznice. Okrajovo sa v retrospektíve prenášame do kritických momentov Rubašovovho života, aby sme lepšie pochopili jeho vlastné konanie, jeho hriechy a prešľapy na čele vznikajúcej komunistickej totality.

Autenticitu procesov nemožno prehliadnuť. Je dobre rozpoznateľné, že Koestler sa nielen inšpiroval vlastnými skúsenosťami, ale aj výpoveďami iných väzňov. Rozprávanie občas pripomína Denník z Guantánama, inokedy Solženicynove Súostrovie Gulag, spomienkami o kolektivizácii obilia a hladomore zasa vychádza na povrch Applebaumovej Rudý hladomor. Dielo sa tak stáva súčasťou kontextu. Dôležitou správou o danej dobe, ktorú možno aj vďaka Koestlerovej knihe o niečo viac pochopiť.

Tma na poludnie je živá kniha. Z časti román o väzňovi ako Monte Christo alebo Motýľ, z časti politická úvaha. Jednou z primárnych tém knihy sú práve politické rozhovory. Uvažovania o revolučnom procese. Jedným z najsilnejších momentov je rozhovor Rubašova s jeho väzniteľom Ivanovom. Pripomína to scénu medzi Winstonom Smithom a O´Brienom v spomínanom románe 1984. Jadrom filozofie sa stáva diskurz o revolučnej myšlienke, že účel svätí prostriedky.

„Existujú iba dve koncepcie ľudskej etiky, ktoré sú v absolútnom protiklade. Jedna z nich je kresťansko-humanistická, vyhlasuje jednotlivca za posvätného a tvrdí, že krv nie je aritmetika. Druhá spočíva na zásadnej premise, že kolektívny cieľ posväcuje prostriedky a nielen dovoľuje, ale dokonca žiada, aby sa jednotlivec akýmkoľvek spôsobom podriadil celku, či už ako pokusný králik, alebo obetný baránok.“ Už len na základe tejto ukážky je zreteľné, že kniha okrem príbehu ponúka aj hlbší pohľad do mysle utláčateľov. Dovoľuje nám cez hlavných antagonistov aspoň z časti pochopiť myšlienkové procesy a filozofiu za vznikom údajne „utopickej“ spoločnosti. Zlo sa tak stáva lepšie definovateľné. Koestler nám ho odkrýva v hlbšom kontexte a robí to pútavo, dynamicky a nesmierne autenticky.