­čôĽ RECENZIA: ┼Żiv├í Tma na poludnie

Najzn├ímej┼íia kniha Arthura Koestlera, Tma na poludnie, prin├í┼ía fikt├şvny pr├şbeh in┼ípirovan├Ż skuto─Źn├Żmi udalos┼ąami stalinsk├Żch ─Źistiek┬á30. rokoch minul├ęho storo─Źia.

Podobne ako napr├şklad Orwellovo dielo 1984, aj Koestler kombinuje siln├Ż beletrizovan├Ż pr├şbeh s┬ápolitick├Żm uva┼żovan├şm, tentoraz o┬ápovahe revolu─Źn├ęho hnutia komunistick├ęho re┼żimu.

Kniha vy┼íla prv├Żkr├ít u┼ż v┬ároku 1940. Vzh─żadom na povahu textu, d├┤razu na detail a najm├Ą v┬áonej dobe aktu├ílnosti odohr├ívaj├║cich sa okolnost├ş, ktor├ę vych├ídzali okrem in├ęho aj z┬áKoestlerov├Żch vlastn├Żch sk├║senost├ş, musel rom├ín p├┤sobi┼ą, a┬ást├íle dozaista aj p├┤sob├ş, ako report├í┼żna literat├║ra. Ako literat├║ra faktu. Ako desiv├í v├Żstraha bud├║cim gener├íci├ím. Tieto zlo─Źiny mali osta┼ą utajen├ę. Koestler naopak autenticky odkr├Żva povahu systematick├ęho zat├Żkania a likvid├ície opoz├şcie, inteligencie, ka┼żd├ęho n├íznaku odporu proti re┼żimu. Skuto─Źn├ęho, najm├Ą v┼íak vykon┼ítruovan├ęho. Autor knihy nazer├í pod pokrievku, podobne ako okrajovo prizn├íva aj umelo vytvoren├Ż hladomor na Ukrajine, ktor├Ż si vy┼żiadal mili├│ny m┼Ľtvych, a┬áktor├Ż bol dlh├ę roky, aj v┬á─Źase vydania knihy, sovietskym apar├ítom systematicky utajovan├Ż. Koestler ide skr├ítka a┼ż na dre┼ł a┬áv├Żsledkom je nesmierne d├┤le┼żit├ę dielo.

Hlavn├Żm hrdinom pr├şbehu je N. S. Ruba┼íov. Ruba┼íov bol vysoko postaven├Ż ─Źlen revolu─Źn├ęho hnutia. ÔÇ×Niekdaj┼í├ş ─Źlen ├Üstredn├ęho v├Żboru strany, niekdaj┼í├ş ─żudov├Ż komis├ír, niekdaj┼í├ş velite─ż 2. div├şzie Revolu─Źnej arm├ídy a┬ádr┼żite─ż R├ídu revol├║cie za neotrasite─żn├║ odvahu v┬áboji s┬ánepriate─żmi ─żudu,ÔÇť p├ş┼íe Koestler. Je to ─Źlovek, ktor├Ż st├íl na ├║plnom po─Źiatku. Pre┼íiel ob─Źianskou vojnou, vytrpel vznik ├║dajne ÔÇ×utopickejÔÇť spolo─Źnosti proletari├ítu, len aby sa stal jednou z┬áobet├ş diktat├║ry, paranoje a┬ástrachu. Ruba┼íov bol jedn├Żm z┬át├Żch, ktor├Żch ÔÇ×mozgy zmenili osud sveta a┬ápotom ka┼żd├Ż z┬ánich dostal d├ívku olova,ÔÇť ako p├ş┼íe autor knihy. Pr├şbeh za─Ź├şna Ruba┼íovov├Żm zatknut├şm. Dej sa zv├Ą─Ź┼ía odohr├íva v┬á├║trob├ích v├Ąznice. Okrajovo sa v retrospekt├şve pren├í┼íame do kritick├Żch momentov Ruba┼íovovho ┼żivota, aby sme lep┼íie pochopili jeho vlastn├ę konanie, jeho hriechy a pre┼í─żapy na ─Źele vznikaj├║cej komunistickej totality.

Autenticitu procesov nemo┼żno prehliadnu┼ą. Je dobre rozpoznate─żn├ę, ┼że Koestler sa nielen in┼ípiroval vlastn├Żmi sk├║senos┼ąami, ale aj v├Żpove─Ćami in├Żch v├Ąz┼łov. Rozpr├ívanie ob─Źas pripom├şna Denn├şk z┬áGuant├ínama, inokedy Sol┼żenicynove S├║ostrovie Gulag, spomienkami o┬ákolektiviz├ícii obilia a┬áhladomore zasa vych├ídza na povrch Applebaumovej Rud├Ż hladomor. Dielo sa tak st├íva s├║─Źas┼ąou kontextu. D├┤le┼żitou spr├ívou o┬ádanej dobe, ktor├║ mo┼żno aj v─Ćaka Koestlerovej knihe o┬ánie─Źo viac pochopi┼ą.

Tma na poludnie je ┼żiv├í kniha. Z ─Źasti rom├ín o┬áv├Ąz┼łovi ako Monte Christo alebo Mot├Ż─ż, z┬á─Źasti politick├í ├║vaha. Jednou z┬áprim├írnych t├ęm knihy s├║ pr├íve politick├ę rozhovory. Uva┼żovania o┬árevolu─Źnom procese. Jedn├Żm z┬ánajsilnej┼í├şch momentov je rozhovor Ruba┼íova s┬ájeho v├Ąznite─żom Ivanovom. Pripom├şna to sc├ęnu medzi Winstonom Smithom a┬áO┬┤Brienom v┬áspom├şnanom rom├íne 1984. Jadrom filozofie sa st├íva diskurz o┬árevolu─Źnej my┼ílienke, ┼że ├║─Źel sv├Ąt├ş prostriedky.

ÔÇ×Existuj├║ iba dve koncepcie ─żudskej etiky, ktor├ę s├║ v┬áabsol├║tnom protiklade. Jedna z┬ánich je kres┼ąansko-humanistick├í, vyhlasuje jednotlivca za posv├Ątn├ęho a┬átvrd├ş, ┼że krv nie je aritmetika. Druh├í spo─Ź├şva na z├ísadnej premise, ┼że kolekt├şvny cie─ż posv├Ącuje prostriedky a┬ánielen dovo─żuje, ale dokonca ┼żiada, aby sa jednotlivec ak├Żmko─żvek sp├┤sobom podriadil celku, ─Źi u┼ż ako pokusn├Ż kr├ílik, alebo obetn├Ż bar├ínok.ÔÇť U┼ż len na z├íklade tejto uk├í┼żky je zrete─żn├ę, ┼że kniha okrem pr├şbehu pon├║ka aj hlb┼í├ş poh─żad do mysle utl├í─Źate─żov. Dovo─żuje n├ím cez hlavn├Żch antagonistov aspo┼ł z┬á─Źasti pochopi┼ą my┼ílienkov├ę procesy a┬áfilozofiu za vznikom ├║dajne ÔÇ×utopickejÔÇť spolo─Źnosti. Zlo sa tak st├íva lep┼íie definovate─żn├ę. Koestler n├ím ho odkr├Żva v┬áhlb┼íom kontexte a┬árob├ş to p├║tavo, dynamicky a┬ánesmierne autenticky.

Knihu pre─Ź├ştal a recenziu nap├şsalÔÇŽ chv├ş─żka nap├ĄtiaÔÇŽ┬áRadoslav Ir┼ía, ktor├Ż stoj├ş aj dr┼ż├ş pevne v ruk├ích s prstami na kl├ívesnici projekt┬áArty film&book.