📕 RECENZIA: Nájdená Stratená polovica
V poradí druhá kniha americkej spisovateľky Brit Bennettovej, Stratená polovica, rozpráva príbeh dvoch sestier, dvojičiek, ktorých osobný pohľad na svoje afroamerické korene, zaveje…
….do opačných pólov rasovo rozdelenej americkej spoločnosti 60. rokov.
Napriek tomu, že obe sestry pochádzajú z rodiny Afroameričanov, významnej rodiny, ktorá stála za vznikom ich rodného mestečka Mallard, ich pokožka sa vyznačuje netypicky bielou, až krémovou farbou. Biela farba pokožky bolo niečo, čím sa vyznačovala väčšina obyvateľov mestečka Mallard. Išlo o dedičstvo po predkoch, kedy každá generácia bola bledšia, než tá predchádzajúca. Mallard sa stalo miestom klebiet, kde žili údajne bieli Afroameričania, ktorí sa síce brali ako farební, no ktorých belosi mohli len ťažko rozoznať.
Príbeh knihy pokrýva oveľa rozsiahlejšie časové obdobie druhej polovice dvadsiateho storočia. Ide o rozsiahly, medzigeneračný príbeh s dôrazom na štyri navzájom previazané ženy. Jadrom knihy je ale odlišný pohľad na americkú segregovanú spoločnosť. Ide v podstate o opačný spôsob prijatia svojej rasy, s tým rozdielom, že Stella aj Desiree majú vďaka bielej farbe pokožky, možnosť zatajiť svoj pôvod a bez problémov sa včleniť medzi bielych. Otázkou ostáva, čo si tento klamlivý spôsob života vyžaduje na oplátku. Pretože zatiaľ, čo Desiree sa po rokoch vracia do rodného mestečka s dcérou, „čiernou ako uhoľ“ po svojom boku, Stella naopak nachádza pohodlný rodinný život po boku bieleho manžela.
Stratená polovica a jej tematika takzvaného „prekračovania“ (z angl. passing), nie je v americkej literatúre novým pojmom. Nedávno sme mohli vidieť filmovú adaptáciu rovnomenného románu Nelly Larsenovej, Passing, ktorý taktiež pojednával o snahe včleniť sa do bielej spoločnosti, za cenu popierania vlastnej identity. Stratená polovica nám veľmi jasne naznačí, prečo sa Stella dokázala zriecť celej svojej rodiny. Najhlavnejším dôvodom sa zdá byť traumatické násilie, diskriminácia a absolútna nemožnosť vymaniť sa spod okovov podradnej práce, zväčša prislúchajúcej americkým černochom. Po tomto všetko nie je až tak ťažké Stellu chápať v jej neľahkom rozhodnutí, neustále klamať.
Brit Bennettová je nadmieru zručná spisovateľka. To čitateľ rozpozná takmer okamžite. Jej próza je hutná, hĺbavá a bohatá na opis. Kniha sa veľmi dobre číta, čo človek ohodnotí najmä vtedy, keď ho text drží vo svojej moci bez toho, aby naňho chrlil jeden príbehový zvrat za druhým. Bennettová tento druh rozprávania nepotrebuje. Jej prednes je sám o sebe podnecujúci. Ako už bolo spomenuté, kniha je rozdelená do rôznych časových období. Pričom každý úsek má v jadre svoju konkrétnu hrdinku. Či už je to Desiree, Stella, alebo ich dcéry, Jude a Kennedy.
Osobne mi prišli najsilnejšie momenty spájané práve so Stellou a jej životom vystavaným z klamstiev. Keď sa do ich bieleho susedstva nasťahuje nová čierna rodina, Stella napriek svojej maske, nedokáže predstierať opovržlivú ignoranciu, akú rodina dostáva od ostatných susedov. Návštevy sa stupňujú a okolie začína vetriť niečo nekalé. Je to dramatický moment, umocnený tým, že Stella si je vedomá toho, že bieli ju síce vo svojom pôvode neprekuknú, černosi však dokážu rozpoznať jednu z nich. Je to veľmi pôsobivá mini-epizóda s nepríjemným vyvrcholením.
Stratená polovica je veľmi pôsobivý román. Výborne napísaný a ešte lepšie vystavaný. Bennettová je skvelá rozprávačka a jej literárny talent ide ruka v ruke s tým najlepším zo súčasnej svetovej literatúry. O tom taktiež svedčia aj výborné minuloročné ohlasy, ktoré si jej druhá kniha rozhodne zaslúžila. Bennettová takto nadväzuje na kvalitnú tradíciu americkej afroamerickej literatúry a do popredia vyťahuje stále veľmi aktuálne témy.
Knihu prečítal a recenziu napísal… chvíľka napätia… Radoslav Irša, ktorý stojí aj drží pevne v rukách s prstami na klávesnici projekt Arty film&book.
