📕 RECENZIA: Úprimný Persepolis

Persepolis patrí medzi najznámejšie grafické romány. Ak by sme sa mali zamerať na najlepšie a najvplyvnejšie komiksové diela, Persepolis bude dozaista jedným z popredných titulov.

Autobiografický príbeh vyšiel pôvodne v dvoch knihách, a to ešte v roku 2000 a 2004. Komiks však vyniesla na vrchol popularity až oceňovaná filmová adaptácia z roku 2007. To, že sa kniha (ako kompletné dielo) dočkala prvého slovenského prekladu len minulý rok – čiže jej to od publikácie druhej knihy trvalo neuveriteľných pätnásť rokov – je pomerne bizarné. Ak nie priam literárne trestuhodné.

Pritom knihu môžeme bez váhania prirovnať k tak zásadným komiksovým dielam ako je Maus Arta Spiegelmana, Návrat temného rytiera Franka Millera alebo takmer čokoľvek od Allana Moora. Pričom poslední dvaja menovaní na svoju slovenskú príležitosť stále čakajú.

Autorkou diela je Marjane Satrapi. Toto je jej príbeh dospievania na pozadí tragických udalostí iránskej histórie konca 20. storočia. Persepolis čitateľa takmer okamžite strhne nesmiernou úprimnosťou typickou pre životopisné diela. Úvod knihy nás privádza do roku 1979 do vypuknutia revolúcie proti Šáhovi Pahlavím. Ide o obdobie, kedy sa k moci dostávajú islamskí fundamentalisti, ktorí akékoľvek nádeje po lepších časoch nadobro zabíjajú radikálnymi zákonmi.

Marjane vyrastá v liberálnej rodine. Jej mama sa netají demonštratívnemu burcovaniu proti Šáhovmu režimu, čím Marjane neraz inšpiruje, a jej otec je síce miernejší, no názorovo je aj on pre Marjane morálnym pilierom. Po Islamskej revolúcii sa však veci ešte viac vyostrujú. Ženy musia chodiť zahalené, odporcovia režimu sú systematicky zatýkaní a likvidovaní, a akákoľvek forma západnej kultúry je bezpodmienečne zakazovaná. Dramatickým vrcholom knihy je potom krvavá vojna medzi Iránom a Irakom.

Napriek tomu, že sledujeme vážne historické udalosti, Marjane nás príbehom sprevádza horkosladkým tónom. Ako dieťa a neskôr tínedžer je Marjane vo svojom rozprávaní vtipná, prostoreká a otvorená. Čitateľ má možnosť nahliadnuť nielen do duše malej hrdinky, ale navyše môže objavovať spoločenské nálady vtedajšieho Iránu. Marjane doslova otvára brány iránskej spoločnosti a my ako európsky čitatelia dokážeme ohodnotiť pulzujúci život popretkávaný stranami tohto jedinečného diela.

Najmä vďaka komiksovému formátu stačí pár momentov, pár scén, aby sme okamžite pochopili a pocítili atmosféru daného obdobia. Stačí, aby Marjane vonku prepadli takzvané strážkyne revolúcie, zatýkajúce ženy, ktoré nie sú správne zahalené, aby sme v dosť podstatnej miere pochopili danú skúsenosť. Ide o mix osobného príbehu na pozadí monštruóznych okolností, ktoré sa navzájom prelínajú. Porovnanie so spomínaným Mausom sa vybavuje takmer okamžite.

Prvá kapitola nás týmto epizodickým spôsobom zoznamuje so skúsenosťami v narastajúcej totalite. Spolu s Marjane vyrastáme v upadajúcej spoločnosti, ktorá stráca svoju slobodu. Detská naivita strieda mladícky vzdor. Na jednej strane sa odohrávajú hrôzostrašné čistky, ktoré zasahujú aj do rodiny Marjane, na druhej strane sa ľudia utiekajú k menej vyhroteným prejavom vzdoru, ako je pašovanie hudobných plagátov z Turecka alebo skryté party v bytoch. Takmer každý prejav odporu je však vo finále sprevádzaný trpkou príchuťou tragédie. Katastrofa napokon vytryskuje na povrch vojenským konfliktom. Druhá polka knihy nás neskôr privádza do rakúskeho hlavného mesta. Viedeň sa pre Marjane stáva miestom úniku. No iba ťažko by sme mohli hovoriť o bezproblémovom pobyte.

Persepolis môžeme vysoko odporučiť každému, kto túži po skutočnom príbehu, prezentovaného nesmierne ľudsky a osobne. Kniha funguje ako rozhovor so samotnou Marjane a jej skúsenosťami. Asi ťažko by sme mohli Persepolis brať len ako obyčajný komiks, ako kreslenú knihu automaticky evokujúcu detskú literatúru. Naopak, Persepolis má nespochybniteľný akademický potenciál.

Obsahovo aj formálne ide o grafický román s výpovednou hodnotou, ktorú možno právoplatne začleniť do portfólia ohľadom daných historických udalostí. Podobne ako to robí napríklad aj Maus, podobne ako to robí vo svojej tvorbe Joe Sacco alebo Will Eisner. Persepolis je dôležitá kniha. Kritická aj zábavná. Tieto atribúty o to viac zintenzívňuje úderná čiernobiela kresba. Jej pričinením sa nielen zabávame (pretože je často vtipná), ale aj desíme. Týmto sa komiksová forma Persepolisu naplno pretavuje do jedinečného zážitku typického pre dané médium.