📕 RECENZIA: Aktuálne Svedectvá
Kanadská spisovateľka Margaret Atwoodová sa po takmer 35-rokoch od vydania svojho slávneho románu, Príbeh služobníčky vracia naspäť do totalitného sveta Gileádu.
Ten sme mali možnosť spoznať aj vďaka úspešnému televíznemu seriálu, ktorý jej originálnu knihu doslova revitalizoval. Zatiaľ, čo táto kniha bola rozprávaná z pohľadu Služobníčky, Svedectvá ponúkajú oveľa obsiahlejší uhol pohľad na dystopický svet, riadený náboženským fanatizmom. Nie je to však jediný rozdiel oproti predchádzajúcemu románu. Svedectvá je čitateľsky oveľa prístupnejšia kniha. Nálada sa pochopiteľne mení, keďže aj rozprávačov je viac. Strach však naďalej pretrváva. Zároveň platí, že nový román ponúka množstvo hrôzostrašných vízií patriarchálnej spoločnosti, ktoré často ani nepôsobia ako fiktívne výmysly sci-fi literatúry. Atwoodovej román naopak výrazne zasahuje aj do familiárnych praktík súčasného sveta.
Aj napriek tomu, že kniha má jasný príbeh s trojicou hlavných protagonistiek, ústredným motívom príbehu ostáva bez rozdielu Gileád. Nový svet, nová spoločnosť, ktorá je údajne „v súlade s Božím poriadkom.“ Sám názov knihy jasne napovedá, že čitateľ bude doslova konfrontovaný správami z totalitnej krajiny, plnej klamstiev, teroru a papalášstva. Svedectvá nám sú podávané v troch rozprávaniach, pričom najmä v prípade Tety Lýdie ide o doslovný prepis jej listov, ktoré spisuje v tajnosti pre budúce pokolenia. Zvyšné dve rozprávačky síce ostávajú zástupkyňami dvoch odlišných svetov, no osud ich priamo zväzuje do srdca Gileádu. Prvou je Agnes z Gileádu, čeliaca spoločenským povinnostiam, či skôr nástrahám, mladých dievčat, ako je napríklad plánované manželstvo. Druhou je potom Daisy z Kanady, ktorú s Gileádom spája oveľa viac, než by si chcela sama pripustiť.
„V Gileáde má každý svoje miesto, každý slúži ako vie, a pred Bohom sme si všetci rovní, ale niektorých obdaril schopnosťami, ktoré iní nemajú, povedala Teta Lise. Keby sa rozličné schopnosti pomiešali a každý by chcel zvládnuť všetko, výsledkom by bol iba chaos, zmätok. Nikto predsa neočakáva od kravy, že bude ako vták!“
Jednou z najhorúcejších tém knihy je samozrejme téma ženskej poddanosti. Svedectvá je feministický text, čo je zrejmé už od samého začiatku. Mladá Agnes sa tu zoznamuje s vlastným nečistým telom. S obavami sa dozvedá, že jej telo je zdrojom nežiadúcich chlapčenských túžob. Zahaľovanie je preto na mieste. Vedľajším, no oveľa podstatnejším motívom, je však skutočný strach v tej najabsurdnejšej podobe. Je to najmä vtedy, keď sa Agnes obáva, že počas spánku vystrčí spod periny nejakú časť svojho tela, na obdiv nežiaducim pozorovateľom. Podobné svedectvá o ženskej telesnej provokácii mužov a následnom zahaľovaní, veľmi dobre pripomínajú reálne praktiky niektorých patriarchálnych a nábožensky riadených štátov súčasného sveta. Táto vlastnosť knihy, zaznamenať v spoločnosti niečo známe a problematické, nám potom dovoľuje vnímať Atwoodovej román, ako niečo aktuálne a predmetné.
Kniha Svedectvá má výborný spád. Atwoodová nám ponúka rýchly a moderný román s vyváženou dávkou napínavého príbehu a sociálnej kritiky. Na svoje si dozaista prídu nároční aj menej nároční čitatelia. Samotný príbeh má občas tendenciu spadať do predvídajúceho teritória, dokonca až k nežiaducej priamočiarosti, avšak bola by chyba domnievať sa, že by týmto spôsobom príbeh azda nudil. Opak je pravdou. Aj napriek tomu, že niekedy môžeme očakávať isté zvraty v deji, Atwoodová má stále pár trikov v rukáve. Oveľa hodnotnejším je však spôsob akým Atwoodová pristupuje k opisu sveta totalitného režimu. Strach, náboženstvo a snaha držať ľudí v ignorancii, sú často hlavnými ingredienciami hladkého chodu neslobodnej spoločnosti. Kapitola o špecifickom príbehu z Biblie, potom len pekne podtrhuje pôvod ženskej podriadenosti, či dokonca až útlaku.
Kniha Svedectvá získala prestížnu Booker Prize cenu za rok 2019 (spolu s Bernadine Evaristovou za román Dievča, žena, iné). Je to azda pochopiteľné, vzhľadom na súčasné pomery ohľadom ženskej (ne)rovnoprávnosti. Kniha akoby reaguje na volanie ešte stále aj súčasnej doby, a aj z pohľadu politického spektra, ponúka zaslúženú a nutnú odozvu. Atwoodovej román je dôležitá kniha. Feministická, aktuálna (niekde viac, ako inde), a zároveň pre vyspelejšie národy, doslova výstražná.
Knihu prečítal a recenziu napísal… chvíľka napätia… Radoslav Irša, ktorý stojí aj drží pevne v rukách s prstami na klávesnici projekt Arty film&book.
