📕 RECENZIA: Gemer je plný absurdných momentov
Keď Daniel Majling vydal svoj prvý grafický román s názvom Rudo, bolo viac než isté, že si svojím dielom vybuduje značné množstvo skalných fanúšikov.
Autor tejto recenzie na Ruda spomína ako na knihu, ktorá ho azda ako jediná kniha, popri Hellerovej Hlave-22 a Haškovom Švejkovi, dokázala rozosmiať natoľko intenzívne, až musel dvihnúť oči od daného diela a s úprimným hlasitým smiechom na celú miestnosť, do sýtosti uznať vydarený humor. Bol to pohľad mimo akýkoľvek cieľ. Pohľad mimo obzor, plný uznania a čírej radosti. Chvíľa, ktorá sa potrebovala utriasť. Inak povedané – upokojiť, aby si po tejto bujarej chvíli mohol človek opäť prečítať danú pasáž, možno raz, možno dvakrát, a potom mohol s úsmevom na perách pokračovať ďalej. Dobrou správou ostáva, že podobné prípady nájdeme aj v novom Majlingovom komikse s názvom Gemer.
Gemer je prvý diel, respektíve „prvý deň“ z pripravovanej trilógie, respektíve z „troch dní“. Aspoň tak sa môžeme domnievať. Príbeh sa začína na vážnu nôtu. V skutočnosti by sme však skôr mohli hovoriť o vymodelovanej vážnosti za účelom paródie, ale lepšie povedané pastišu v štýle animovaného seriálu South Park. Naši hrdinovia hladia do diaľky. Prechádzajú sa v daždi. Fajčia na verande a v ovzduší vetria problémy. Azda ťažko by sme mohli hovoriť o nejako konkrétnom hlavnom hrdinovi, čo je trochu škoda. Čitateľ sa takto nemá možnosť spoľahnúť na jednu základnú kotvu. Na niekoho o koho sa môže vždy oprieť. Nemá tu ten jeden silný bod, ktorý by ho vrátil do základnej roviny. Naopak, Gemer má vo svojom epicentre skôr kolektív hrdinov. Pričom ich psychická rovnováha sa od jedného k druhému postupne čoraz viac rozbíja.
„Toto je čistá psychiatria,“ povie Oskar F., novinár, ktorého predobraz v reálnom živote je Daniel M.. Oskar má právu. Gemer je čistá psychiatria. Vedomá a účelová psychiatria bláznov a polobláznov. A to myslíme v tom najlepšom možnom slova zmysle. Pretože Gemer je plný absurdných momentov. Geniálnych momentov. Výborných scén plný skvelého načasovania, vtipných situácií a ešte vtipnejších predstáv. Majling necháva vtip plynúť do predstavivosti čitateľa alebo čitateľky. Keď do rúry uprostred poľa spadne malý chlapec, záchranár Dávid vymyslí na prvý pohľad logický plán. Poslať za ním svojho bratranca Zsolta. Zsolt sa celý život pýtal Boha, prečo sa narodil s nedostatkom rastového hormónu. Prečo je trpaslík? Aký hlbší zmysel to má? Ten deň sa ukáže prečo! Cítite ten nárast pátosu a vážnosti? Majling to zabije s absurdne krásnym vyvrcholením.
Podobných vyvrcholení je kniha plná. No nezdá sa, že by sa tu stavalo opakovane na tých istých základoch. Naopak, Gemer ponúka množstvo skvelých odbočiek, situácií a scénok. Je to nesmierne zábavné čítanie a napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že príbeh sa zbytočne rozvetvuje do všetkých možných smerov, zdanlivo nesúvisiacich s hlavným dejom, ide o štýlové predstavenie, ktoré si týmto spôsobom môže dovoliť takmer čokoľvek. V skutočnosti taktiež ostávame viac-menej stále verný jednej základnej linke. Absurdnosť striedajú podnetné filozofické otázky. Tým hlavným je však stále humor. Inteligentný, absurdný a čierny zároveň. A to v odlišných úrovniach intenzity pre každú jednu situáciu.
Gemer je poctivá komédia, ktorej humor sa neobáva politickej korektnosti a súčasnej precitlivenosti spoločenských tém. Hlavné ingrediencie sú irónia, nadhľad, výsmech aj absurdná schizofrénia. Samozrejme sa nedá vravieť, že by Majling tlačil na pílu, aj keď minimálne jedna či dve scény na hrane sa určite nájdu. Ale čo na plat, ak sú to tie najvtipnejšie scény v knihe? Dalo by sa povedať, že podobne ako v predchádzajúcej Majlingovej komiksovej tvorbe, aj tu prevláda istá tragikomédia hraničiaca s melanchóliou. Jej základ je zväčša zakorenený v štýle kresby a vo výbere stvárnenia postáv. Otvorený záver s „cliffhangerom“, ako vystrihnutom zo súčasných seriálov, potom opäť pripomína ten parodický, zo seba a zo všetkých okolo si robiaci srandu nádych v štýle spomínaného South Parku, ktorý je skrátka krásne uspokojujúci a vo finále svojsky majlingovský. Už teraz sa môžeme tešiť na druhý deň.
Knihu prečítal a recenziu napísal… chvíľka napätia… Radoslav Irša, ktorý stojí aj drží pevne v rukách s prstami na klávesnici projekt Arty film&book.
