📕 RECENZIA: Nezabudnuteľné Veľké leto
Leto a s ním spojené letné prázdniny, majú pre mnohých z nás nostalgický charakter.
Každý máme svoje vlastné spomienky, melódie, vône, jedlá alebo miesta, ktoré nás vracajú do detských alebo násťročných čias, strávených počas dlhých letných dní. Niektoré z týchto spomienok sú univerzálnejšie, než iné. Sú navzájom zdieľané. Vôňa letného kúpaliska, kečup a hranolky, zoologická záhrada, prázdniny u starých rodičov, vôňa pokosenej trávy alebo prvé lásky. Všetko sú to veci, ktoré by veľmi dobre rozpoznal aj pätnásťročný Frieder, hlavný hrdina knihy Veľké leto.
Nový román nemeckého spisovateľa Ewalda Arenza sa primárne zameriava na letnú nostalgiu. Na dospievanie. Na veľký návrat k jednej špeciálnej spomienke. Na „veľké leto“, ktoré formovalo život nášho protagonistu. Možno by niekto namietal, no knihu by sme mohli veľmi ľahko čítať ako cestopis. Ako dobrodružnú cestu za poznaním, nielen svojím, ale aj poznaním svojich priateľov. Sám Frieder je dobrodružná duša. Na začiatku knihy ho síce nachádzame v školskej lavici, no mysľou už mladý chalan blúdi po vonku. Byť vonku, „na druhej strane rieky, a potom sa vydať smerom na sever, kde ležalo more a dala sa chytiť loď do Južnej Ameriky.“ Frieder lieta v oblakoch. Na koniec školského roka čaká, ako na vytúžený cieľ náročnej cesty. Pritom mu ostáva už len pár chvíľ k tomu, aby sa dozvedel, že prepadá z latinčiny a matematiky, a ak nechce opakovať ročník bude musieť na konci leta zvládnuť reparát z oboch predmetov. Skrátka, „úžasný“ začiatok leta pre dobrodružnú dušu!
Ironicky, je to práve toto leto, ktoré sa Friederovi do hlavy zapíše zo všetkých najviac. Na rozdiel od jeho rodičov a súrodencov, ktorí odchádzajú na dovolenku, Frieder strávi celé leto u starých rodičov. Tam sa má so starým otcom pripravovať na obávaný reparát. Ale ťažko by sme mohli hovoriť o lete strávenom za písacím stolom. To by sa hneď na začiatku leta nemohol Frieder bezhlavo zamilovať do pôvabnej Beate. Spolu s priateľom Johannom a sestrou Almou sa najskôr snaží dievča vypátrať, keďže o nej nevie viac než jej meno. Dôležité ešte podotknúť, že toto je začiatok 80. rokov a namiesto márneho klikania po profilových fotkách náhodných dievčat s menom Beate Endresová na sociálnych sieťach, Frieder musí vonku v telefónnej búdke prechádzať „zlaté stránky“. Ide o jedno z prvých dobrodružstiev a mnohé ďalšie neostávajú ďaleko.
Veľké leto je zábavná kniha. Rýchla a pútavá a človeka okamžite chytí za srdce. Napriek tomu, že sledujeme osudy štvorice tínedžerov, kniha ani na chvíľu neklesne k triviálnej patetickosti. Arenz píše o svojich hrdinoch nevtieravo. Oni sa síce dostanú do mnohých nezávideniahodných situácií, kedy by si možno človek v reálnom živote nepomyslel o ich konaní nič dobré, ale vďaka autorovmu pričineniu máme tú možnosť nahliadnuť hlbšie a spoznať tam niečo nevinné. Niečo plné života a lásky. Niečo nesmierne sympatické.
Kniha má veľmi silný identifikačný potenciál, a práve aj vďaka nemu dokážeme ako čitatelia, zdieľať spolu s hrdinami nielen ich zážitky, ale sa okrajovo vracať aj k našim vlastným. Ide o spomienky, ktoré môžu byť dokonca aj zlé, nelichotivé, či dokonca bolestivé, ale ku ktorým sa po čase vraciame s úsmevom a vďačnosťou. Týmto spôsobom funguje aj Veľké leto. Ako veľký návrat do obdobia dospievania.
Knihu prečítal a recenziu napísal… chvíľka napätia… Radoslav Irša, ktorý stojí aj drží pevne v rukách s prstami na klávesnici projekt Arty film&book.
