📕 RECENZIA: Netradičné Putovanie po Stredozemi

Kanadský ilustrátor John Howe nám prináša už na prvý pohľad krásnu knihu s názvom Putovanie po Stredozemi. Ide o ilustrovaný cestopis fantazijného sveta J.R.R. Tolkiena, od Vreckán až po Mordor.

Hobit aj Pán prsteňov sú najmä výpravné a dobrodružné diela. Ich hlavnou podstatou je okrem iného jedinečná atmosféra objavovania. Cesta do neznámych krajov, putovanie za dobrodružstvom, to sú tie známe atribúty Tolkienovho slávneho diela, ktoré nás okamžite vtiahnu do svojej špecifickej atmosféry. Tolkien nás inšpiruje vnímať svet ďaleko za horizontom s netradičnou vábivosťou a vzrušením. Podobný účinok má na čitateľa aj nová kniha, Putovanie po Stredozemi.

Okrem toho, že nás John Howe prevedie rôznymi miestami a oblasťami Stredozeme, stručne nás pritom oboznamuje aj s historickými udalosťami alebo známymi príbehmi z Tolkienových kníh, ktoré sa viažu na dané územia. Howe začína v dávnom mytologickom svete Silmarillionu. Pokračuje cez udalosti súvisiace s vytvorením prsteňov moci a neskôr vyberá slávne udalosti priamo z Hobita alebo Pána prsteňov. Robí to v rámci vybraného kontextu vyvstávajúceho z návštevy daných lokalít alebo známych udalostí. Pri škratoch z Morie sa dozvieme stručnú históriu vyhnania trpaslíkov z baní a ich opätovné snahy Moriu dobiť naspäť. Inokedy zavítame viac do hĺbky v rámci jednotlivých lokalít. V Grófstve napríklad navštívime rodisko Samveda Mukra, v rohanskom Edorase to bude zasa Zlatá sieň Meduseld.

Textovo ide o stručné opisy z histórie, ktoré slúžia ako doplnok bohatých ilustrácií. Niekedy je textu menej, niekedy viac. Tým najpôsobivejším atribútom knihy ostáva prítomnosť do detailu vymodelovaného sveta, ktorý nás až nostalgicky uhranie. Keď už sa priblížime k nejakej lokalite, Howe nás zoznámi s jej obyvateľmi, s ich kultúrou a zvykmi. Poznávame špecifickú architektúru hobitích príbytkov, magickú usadlosť Rhosgobel, takzvaný „stromodom“, Radagasta Hnedého, „ďaleko od všetkých ciest, vychodených či iných,“ alebo spoznáme remeselne jedinečné predmety Thorinovej družiny. Putovanie po Stredozemi nám tak prináša jedinečný vizuálny pohľad do fantastického sveta, ktorý pulzuje a dýcha vlastným životom.  

Ilustrácie sú rôznorodé. Ako keby sme pred sebou mali výber z rôznych kníh, denníkov, skicárov alebo zápisníkov priamo pochádzajúcich zo Stredozeme. Sú starostlivo pozbierané do jedného celku. Farebné ilustrácie striedajú dodatky v sépiovom vydaní a všetko navyše dotvárajú nádherné kresby a náčrty lokalít, bytostí alebo predmetov. Osamelá hora, ktorej podoba bola inšpirovaná švajčiarskym Matterhornom, je dokonca vizuálne porovnávaná s reálnou predlohou. Podobný príklad ponúka aj tajuplný Temnohvozd. No tentoraz inšpirácia nepochádza z reálnych lokácii, ale z fikcie.

Známy les si Tolkien nevymyslel. Inšpiroval sa „čiernym lesom“ Myrkviðr, ktorý sa objavuje v Poetickej Edde islandského básnika a kronikára Snorriho Sturlussona. Nejde o jediný prípad inšpirácie, s ktorým nás John Howe vo svojom diele oboznamuje. Týmto spôsobom sa zoznamujeme nielen s pôvodom daných miest, ale aj s Tolkienovým tvorivým procesom. Nazeráme do zákulisia Stredozeme na základe rozdielnych stránok. Inak povedané, Putovanie po Stredozemi nás jednoducho učí niečo nové. A úprimne, je osviežujúce čítať (aj keď veľmi stručne) o Galadriel, Elrondovi alebo o osude Númenoru (vôbec o jeho existencii) na pozadí súčasného vysielania seriálu Pán prsteňov: Prstene moci.

Putovanie po Stredozemi má jednu jedinú, ale veľmi výraznú slabinu, a to je absencia akejkoľvek mapy. Pritom ako čítame o lokalitách a ich umiestnení v rámci Stredozeme, je hriešnym zanedbaním, nemôcť si v knihe nájsť dané miesta prstom na mape. Tolkienovo dielo je o cestovateľoch. A také diela majú vždy na zadnej strane prebalu prítomnú mapu. Skutočnosť, že „Ilustrovaný cestopis od Vreckán až po Mordor“ nemá žiadnu verziu mapy, akejkoľvek mierky, či veľkosti, je viac-menej nešťastná. Okrem toho však kniha Putovanie po Stredozemi ostáva vizuálne magickým portálom do hutného sveta Stredozeme. A návšteva je to vždy obohacujúca.