­čôĽ RECENZIA: N├íjden├í Straten├í polovica

V┬áporad├ş druh├í kniha americkej spisovate─żky Brit Bennettovej, Straten├í polovica, rozpr├íva pr├şbeh dvoch sestier, dvoji─Źiek, ktor├Żch osobn├Ż poh─żad na svoje afroamerick├ę korene, zaveje…

….do opa─Źn├Żch p├│lov rasovo rozdelenej americkej spolo─Źnosti 60. rokov.

Napriek tomu, ┼że obe sestry poch├ídzaj├║ z┬árodiny Afroameri─Źanov, v├Żznamnej rodiny, ktor├í st├íla za vznikom ich rodn├ęho meste─Źka Mallard, ich poko┼żka sa vyzna─Źuje netypicky bielou, a┼ż kr├ęmovou farbou. Biela farba poko┼żky bolo nie─Źo, ─Ź├şm sa vyzna─Źovala v├Ą─Ź┼íina obyvate─żov meste─Źka Mallard. I┼ílo o┬ádedi─Źstvo po predkoch, kedy ka┼żd├í gener├ícia bola bled┼íia, ne┼ż t├í predch├ídzaj├║ca. Mallard sa stalo miestom klebiet, kde ┼żili ├║dajne bieli Afroameri─Źania, ktor├ş sa s├şce brali ako farebn├ş, no ktor├Żch belosi mohli len ┼ąa┼żko rozozna┼ą.

Pr├şbeh knihy pokr├Żva ove─ża rozsiahlej┼íie ─Źasov├ę obdobie druhej polovice dvadsiateho storo─Źia. Ide o┬ározsiahly, medzigenera─Źn├Ż pr├şbeh s┬ád├┤razom na ┼ítyri navz├íjom previazan├ę ┼żeny. Jadrom knihy je ale odli┼ín├Ż poh─żad na americk├║ segregovan├║ spolo─Źnos┼ą. Ide v┬ápodstate o┬áopa─Źn├Ż sp├┤sob prijatia svojej rasy, s┬át├Żm rozdielom, ┼że Stella aj Desiree maj├║ v─Ćaka bielej farbe poko┼żky, mo┼żnos┼ą zataji┼ą svoj p├┤vod a┬ábez probl├ęmov sa v─Źleni┼ą medzi bielych. Ot├ízkou ost├íva, ─Źo si tento klamliv├Ż sp├┤sob ┼żivota vy┼żaduje na opl├ítku. Preto┼że zatia─ż, ─Źo Desiree sa po rokoch vracia do rodn├ęho meste─Źka s┬ádc├ęrou, ÔÇ×─Źiernou ako uho─żÔÇť po svojom boku, Stella naopak nach├ídza pohodln├Ż rodinn├Ż ┼żivot po boku bieleho man┼żela.

Straten├í polovica a┬ájej tematika takzvan├ęho ÔÇ×prekra─ŹovaniaÔÇť (z angl. passing), nie je v┬áamerickej literat├║re nov├Żm pojmom. Ned├ívno sme mohli vidie┼ą filmov├║ adapt├íciu rovnomenn├ęho rom├ínu Nelly Larsenovej, Passing, ktor├Ż taktie┼ż pojedn├íval o┬ásnahe v─Źleni┼ą sa do bielej spolo─Źnosti, za cenu popierania vlastnej identity. Straten├í polovica n├ím ve─żmi jasne nazna─Ź├ş, pre─Źo sa Stella dok├ízala zriec┼ą celej svojej rodiny. Najhlavnej┼í├şm d├┤vodom sa zd├í by┼ą traumatick├ę n├ísilie, diskrimin├ícia a┬áabsol├║tna nemo┼żnos┼ą vymani┼ą sa spod okovov podradnej pr├íce, zv├Ą─Ź┼ía prisl├║chaj├║cej americk├Żm ─Źernochom. Po tomto v┼íetko nie je a┼ż tak ┼ąa┼żk├ę Stellu ch├ípa┼ą v┬ájej ne─żahkom rozhodnut├ş, neust├íle klama┼ą.

Brit Bennettov├í je nadmieru zru─Źn├í spisovate─żka. To ─Źitate─ż rozpozn├í takmer okam┼żite. Jej pr├│za je hutn├í, h─║bav├í a┬ábohat├í na opis. Kniha sa ve─żmi dobre ─Ź├şta, ─Źo ─Źlovek ohodnot├ş najm├Ą vtedy, ke─Ć ho text dr┼ż├ş vo svojej moci bez toho, aby na┼łho chrlil jeden pr├şbehov├Ż zvrat za druh├Żm. Bennettov├í tento druh rozpr├ívania nepotrebuje. Jej prednes je s├ím o┬ásebe podnecuj├║ci. Ako u┼ż bolo spomenut├ę, kniha je rozdelen├í do r├┤znych ─Źasov├Żch obdob├ş. Pri─Źom ka┼żd├Ż ├║sek m├í v┬ájadre svoju konkr├ętnu hrdinku. ─îi u┼ż je to Desiree, Stella, alebo ich dc├ęry, Jude a Kennedy.

Osobne mi pri┼íli najsilnej┼íie momenty sp├íjan├ę pr├íve so Stellou a jej ┼żivotom vystavan├Żm z klamstiev. Ke─Ć sa do ich bieleho susedstva nas┼ąahuje nov├í ─Źierna rodina, Stella napriek svojej maske, nedok├í┼że predstiera┼ą opovr┼żliv├║ ignoranciu, ak├║ rodina dost├íva od ostatn├Żch susedov. N├ív┼ítevy sa stup┼łuj├║ a okolie za─Ź├şna vetri┼ą nie─Źo nekal├ę. Je to dramatick├Ż moment, umocnen├Ż t├Żm, ┼że Stella si je vedom├í toho, ┼że bieli ju s├şce vo svojom p├┤vode neprekukn├║, ─Źernosi v┼íak dok├í┼żu rozpozna┼ą jednu z nich. Je to ve─żmi p├┤sobiv├í mini-epiz├│da s nepr├şjemn├Żm vyvrcholen├şm.

Straten├í polovica je ve─żmi p├┤sobiv├Ż rom├ín. V├Żborne nap├şsan├Ż a┬áe┼íte lep┼íie vystavan├Ż. Bennettov├í je skvel├í rozpr├íva─Źka a┬ájej liter├írny talent ide ruka v┬áruke s┬át├Żm najlep┼í├şm zo s├║─Źasnej svetovej literat├║ry. O┬átom taktie┼ż sved─Źia aj v├Żborn├ę minuloro─Źn├ę ohlasy, ktor├ę si jej druh├í kniha rozhodne zasl├║┼żila. Bennettov├í takto nadv├Ązuje na kvalitn├║ trad├şciu americkej afroamerickej literat├║ry a┬ádo popredia vy┼ąahuje st├íle ve─żmi aktu├ílne t├ęmy. ┬á┬á┬á┬á┬á┬á┬á┬á┬á┬á

Knihu pre─Ź├ştal a recenziu nap├şsalÔÇŽ chv├ş─żka nap├ĄtiaÔÇŽ┬áRadoslav Ir┼ía, ktor├Ż stoj├ş aj dr┼ż├ş pevne v ruk├ích s prstami na kl├ívesnici projekt┬áArty film&book.